Najnovšie komentáre
No potom som to naozaj zle pochopil. Tak ako píšeš, ideálne prostredie im asi príde už príliš nudné a tak to trocha okorenia. Prípadne si chceš vyskúšať k čomu by rôzne udalosti mohli smerovať. Keď som za starých čias ešte hrával Sim-city tiež som sem tam pustil na nich tornádo či požiar a hneď sa ukázalo či som mesto navrhol dobre alebo celé hneď skolabovalo...
Krásna báseň, no samozrejme by sa na nej dalo ešte kopu upraviť.
No je bláznivá zároveň erotická a nežná. Úplne do seba zapadá. :) Potešila ma.
Erotika, i erotická poézia má byť "bláznivá", t.j. roztopošná. Najlepšie to vyjadril J. Vrchlický veršami:
Milenec musí být napůl býk
a napůl prase.
Býk jenom unaví,
prase - to pobaví.
Svet už je taký. Vieš koľko mudrcov premýšľalo na tému: prečo stromy tak nevhodne rastú? Že sú zdola hrubé a hore sú tenké. Ak by bolo naopak, bolo by to oveľa lepšie: dobre by sa dali výkácať. Inač, ľudia sa rodia bezzubí a bezvládni, a to že si necenia zdravie a mladosť, je ich chyba. Veď predsa môžu každodenne vidieť tých starých a bezvládnych okolo seba a tým mať prehľad o tom čo na nich čaká.
U väčšiny ľudí nadmerne utrpenie vedie práve k otupeniu citlivostí, nie k precitliveností. Všetko treba v správnej miere. Ale tým, že nikto nám neprideľuje tu mieru podľa potrieb či zásluh, dostávame čisto náhodnú dávku: komu pusto, komu husto.
S tým súhlasím. Veci môžu vynikať len v kontraste. Akurát že toho kontrastu je na môj vkus trochu priveľa. Na to, aby som sa poučila, aby som si vedela vážiť to dobré, by stačilo aj oveľa menej zlého. Priveľkým množstvom nepríjemna a len odrobinkami dobra sa u mňa podarilo akurát tak vybudovať úzkostlivú reakciu: akonáhle mi je dobre, hovorím si: dočerta, ale toto predsa nemôže trvať dlho, nikdy to dlho netrvalo, za chvíľu musí prísť zlé a to zlé zase bude trvať strašne dlho...
Ontogenéza človeka nie je v princípe zlá, utrpenia je v nej možno tak akurát. Len by mala bežať opačným smerom: ľudia by sa mali rodiť starí a bezvládni a postupne mladnúť. Tak by si zdravie a mladosť vážili oveľa viac. Dať človeku najprv dobré a potom zlé je nanič. Takisto je nanič, keď je veľa zlého prerušované len drobnými ostrovčekami radosti. Ak je utrpenie oceán, potom je nutné, aby v ňom boli pevniny, nielen malé skaly trčiace z nekonečnej hladiny. Len vtedy človek nemôže ľutovať, že sa narodil.
P.S.: K precitlivelosti vedie aj opakované a príliš časté dráždenie toho istého miesta, ak sa dráždi skôr, než sa stihlo zahojiť. Imúnnymi sa stávame až po skončení infekcie, no keď nám patogény zvyšujú už počas nej, pravdepodobne to povedie k smrti. Precitlivelosť spôsobená nadmerným utrpením je oveľa nebezpečnejšia než precitlivelosť spôsobená skleníkovými podmienkami.
Neviem, či sme sa správne pochopili... moji simíkovia netýrajú svojich simíkov (ani maznáčikov - domáce zvieratá), to ľudia okolo mňa týrajú svojich simíkov. A občas mám pocit, že niekto "tamhore" týra mňa, takže ak som aj ja súčasť nejakej virtuálnej reality, neušiel sa mi nejaký úžasný hráč...
Asi to ideálne prostredie pre svojich simíkov budujem preto, lebo moje životné prostredie má ďaleko od ideálu, tak chcem dopriať aspoň im. A možno ľudia týrajú svojich simíkov z opačného dôvodu: sami majú príliš ideálny život, tak chcú mať aspoň vo virtuálnej realite trochu "vzrúša"...
Aj ja si myslím, že život MUSI niesť určitú dávku utrpenia. Bez toho ľudia nepochopia v plnej miere význam dobra. Človek je už taký: začne ceniť niečo až vtedy, keď to stratí. Okrem toho, skleníkové podmienky v skutočností životu neprospievajú. Nielen že vedú k precitliveností na tie najmenšie negatívne odchýlky od ideálneho prostredia, ale aj k stagnácii vývoja. Evolúcia naozaj potrebuje katastrofy, alebo aspoň tlak nevhodného prostredia, aby mohla posúvať sa dopredu...
Ľudia sú rôzni a zrejme i simáci. Tí sú síce zatiaľ riadení len sofistikovanou funkciou ale v súvislosti s tým trápením maznáčikov ma napadlo toto:
Možno im buduješ príliš ideálne prostredie. Oni potom nemajú ako to utrpenie spoznať na vlastnej koži a tak to skúšajú na maznáčikovi. Alebo si to proste neuvedomia, keďže s tým nemajú osobnú skúsenosť.
Nuž tie stromy, keby rástli opačne, silnejší vietor by ich pokácal... Tiež by zrejme mali problém udržať stabilitu a prehli by sa k zemi... A v záujme stromu nie je aby sme ho vykácali tak prečo by nám to mal uľahčiť :-)