Najnovšie komentáre
Zakon rastu entropie sa tyka celeho vesmiru. Cize konecne stadium vesmiru bude homogenne prostredie bez akychkolvek struktur. Ak je Boh existujuca struktura, (trebars duchovna), je to stale len struktura, ktora jedneho dna musi podlahnut entropii, cize zaniknut.
Ako Adhara pise, Zivot je jedina forma, ktora dokaze entropii ako-tak vzdorovat. Vzdorovat fyzickym dosledkom nepriatelskeho entropickeho vesmiru je tazke a v konecnom dosledku asi boj prehrame - cize nase fyzicke tela pravdepodobne zaniknu.
Boj s entropiou na duchovnej urovni (t.j. udrzanie duchovneho vyvoja namiesto upadku) je mozno este vacsi problem. Ludia ktorym fyzicky nic nechyba, vacsinou duchovne upadaju, taha nas duchovne dolu vplyv spolocnosti (komercia, vplyv penazi atd.), dalej nase vlastne slabosti, zavislosti a (z prirodneho hladiska dobre odovodnene) dovody nespravneho konania. Tymto sitom prejdu len najsilnejsi (vraj ich je zatial velmi malo).
Cize Stvoritel stvoril hlupe, neskusene duse, dal im iste fyzicke telá, ktore sa ako-tak zatial drzia v ramci fyzickeho prezitia a nechal ich tocit sa v cykloch kolesa zivota. Pritom nastavil tymto bytostiam velmi tvrde podmienky, cez ktore sa takmer neda prejst. A dufa, ze to niekto zvladne a vymysli nejaku novu kvalitu.
Nie je dovod tohoto celeho tohoto (t.j. vzniku zivota) snaha najst bytosti ktore vyhraju trvale boj s entropiou?
Nuž, tak Ti gratulujem, Ty aspoň vieš, čo Ťa baví. Ja som to "šťastie" nemala. Alebo skôr, vedela som, čo by ma asi bavilo, ale malo to možno ešte menšiu perspektívu, než filozofia. Je dobré, ak vieš, čo chceš a nebojíš sa za tým ísť ;)
na tomto stroskotalo moje odhodlanie ísť študovať ekonómiu a zabezpečiť si budúcnosť a dosť veľké šance na to nájsť is prácu. =) Keď som si predstavila, že si mám päť rokov tlačiť do hlavy veci, ktoré ma nezaujímajú a potom po zvyšok života robiť prácu, ktorá ma nebaví...fuj =D
Tak idem na filozofiu, čo je absolútne neperspektívne a netuším, čo so mnou po tom štúdiu, ale...mám nejaké alternatívne plány na prípad núdze, z ktorých vyžijem, aj keď nezarobím bohvieaké prachy =D Radšej to, než zabíjať vzácny čas vecami, ktoré vlastne nechcem a nezaujímajú ma.
Zvláštne, aká podobnosť je medzi našimi osudmi. :-) Tiež som nikdy nijako zvlášť netúžila po štúdiu biológie, ale keďže z niečoho sa maturovať muselo, dala som si biológiu A formou. Ešteže som s neskoršieho ročníka a namiesto piatich maturitných predmetov sme mali povinné len štyri. Aj tak som mala dosť. Tiež mi posledný rok pred maturitou ubehol extrémne rýchlo (no tak rýchlo ten čas beží doteraz) a tiež som dostala dvojku s Božou pomocou a s odretými ušami. Na vysokú školu sa tiež ísť muselo tak čo už - išla som na tú biolu. Na bakalárskom stupni som toto rozhodnutie síce neľutovala (hoci telefónne zoznamy som sa tiež nerada učila - vlastne, ja som sa nerada učila celkove a zostalo mi to dodnes). Ale predstava, že by som niekedy v tomto odbore pracovala, je pre mňa smiešna.
Hm, vzťah k vede. :-) Neviem, prečo si to o mne všetci myslia že ho mám. Faktom je, že ja si len rada prečítam nejaké zaujímavé informácie a vonkoncom ma netrápi, ako na ne prišli. A mám nočnú moru z toho, že by som mala niečo skúmať ja. V laboratóriu som ako slon v porceláne. Zdá sa, že tá molekulárka napokon nebude pre mňa to pravé...
Keď už chodíme po tých istých chodbách, tak by sme sa mohli aj stretnúť. Ak máš záujem, napíš mi na mail. Prezradila by som Ti, ktoré vydavateľstvá sa k autorom chovajú najhoršie - verejne sa to neodvážim. :-)
Inak, veľmi ma teší poznanie, že ešte nejaký študent prírodných vied okrem mňa píše. Doteraz som sa stretávala len s autormi (teda ak boli môjho veku), ktorí študovali samé humanitné predmety.
Haha, zase som sa spoznala. Ja som tiež išla na biológiu s nádejou, že s matematikou nebudem mať nič dočinenia. Zažila som však nepríjemné prekvapko. Keď som sa neskôr rozhodovala, či genetika alebo molekulárna biológia (inak, veľmi príbuzné disciplíny), išla som na molekulárku, lebo sa mi zdalo, že na nej sa menej počíta. Ďalší omyl. Tiež si z derivácií a integrálov nepamätám nič okrem názvu - a ani z primitívnejších počtových výkonov...
Nad vzťahom medzi nízkym IQ a odfarbenými vlasmi som tiež rozmýšľala. Ale tam ide skôr o nízke vzdelanie. Keby ženy vedeli, že celá 1/8 (ak si to dobre pamätám) energie vytvorenej v Krebsovom cykle ide na detoxikáciu amoniaku, určite by si ho nedávali dobrovoľne na hlavu. Chemikálie škodia. Nech žije prírodná škaredosť! Tohto hesla som sa vždy držala, hoci ani ja nie som spokojná s farbou svojich vlasov. Ale v opačnom smere, ako väčšina žien. Ja nechcem byť blond, aspoň nie s takýmto odtieňom.
Apropo, určite vieš, že je veľa druhov inteligencie a kto nie je matematicky nadaný, nemusí byť ešte automaticky blb. Hoci opačne to asi platí. Blbého matematika - ak nerátame autistov - ešte nikto nevidel. :-) Asi preto majú takto zvýhodnení ľudia automaticky úctu a rešpekt pred ostatnými.