Viem, dočítala som sa o Tebe na Wikipédii (mala si kdesi odkaz na tú stránku). Preto ma to aj zaujalo, že chodíme po tých istých chodbách.

Ja som na ekológii, molekulárka bola jedna z katedier, o ktorej som s určitosťou vedela, že na ňu nepôjdem :D:D Je to pre mňa predsa len príliš high level, príliš abstraktné pre môj jednoduchý sedliacky rozum. Ty si ale iná, k vede máš zjavne bližší vzťah :) Ja som rada, že som so šťastím urobila základnú skúšku a dúfam, že už s tým nebudem mať nič spoločné :D

Takže asi toľko. Inak veľa šťastia na skúškach, vy tam máte také chuťovečky podaktoré (moja spolubývajúca bola na molekulárke, už skončila).

Vieš čo, poviem Ti úprimne, podľa mojich skúseností má posielať niečo do českého vydavateľstva ešte menší význam než do slovenského. Neviem, ako to tí slovenskí autori vychádzajúci v Čechách robia, ale moja skúsenosť s českými vydavateľmi - 90 % prípadov absolútna ignorácia (vrátane toho, čo má ten internetový formulár), jedno nevydáme vám bez udania dôvodu, jedno nemáme záujem o nových autorov, jedno nevydáme vám, lebo to by muselo byť v českom jazyku. Takže asi tak. :-(

Ja som v štvrtom ročníku, ale na tejto škole som len od septembra, predtým som študovala v BB. Ty si tiež na Pri. f. UK? A na akej katedre? Ja na katedre molekulárnej biológie.

Nuž, keby som čítala pozornejšie, tak by som kládla väčší dôraz na "imaginárny sloh" (ako si sama napísala) a tiež mi mohlo byť podozrivé, že si dakedy spravila až takú hrubicu ako vyvyaznuť.. :)). Takisto učiteľka má rovnaké písmo ako ty.. :) 
A do čoho si teraz taký fanatik, máš niečo nové?

No, už to tak raz bude. Neviem teda, ako to bolo, keď som ešte bola na poličke a tiež ako to bolo, keď som bola ešte malá - vtedy som predsa len čítala iný žáner. Faktom ale je, že teraz je toho fantasy na mraky.

Inak ma ešte napadlo, keď si spomínala tie vydavateľstvá s internetovými formulármi, spomínala si jedno české. Myslíš, že má zmysel niečo posielať do českého vydavateľstva?

Mimochodom, v ktorom ročníku si? Možno sme sa už aj stretli, som na tej istej škole - piatačka, len na inaj katedre ;)

fantasy je dosť čítaný žáner a podľa toho, čo počúvam, má oveľa väčšiu šancu na vydanie ako môj ťažiskový žáner sci-fi. Nedávno vydal Fragment fantasy knižku nejakej mladej žabe. Aj priamo tu na Enigme sa fantasy venujú alebo venovali hneď niekoľkí, dávali sem úryvky aj diela na pokračovanie. Ale ľudia sa väčšinou v ich komentovaní netrhali, to je pravda. Asi je toho už trošku priveľa. Preto i ja čakám s písaním svojej fantasy ságy, keď tento záujem opadne a ľuďom budú tieto veci vzácnejšie. Vo svojom fantasy svete mám už všetko premyslené - mapy, dejiny, legendy, bytosti, históriu. Ale asi ho radšej zakomponujem do iného príbehu, nefantasy, ktorého hlavný hrdina si celý tento fantasy svet vymyslel. Ako samostatný príbeh by to asi nemalo šancu na úspech, v takejto konkurencii.

Uf, upíri - už pri tom slove mi naskakujú alergické vyrážky. :-D

Tak asi to bude len vymyslené, keď to vedci zistili v 40. rokoch 21. storočia. :-) Ale nie si prvý človek, čo sa na tieto vymýšlance dal nachytať. A nielen tie zhody na chromozómoch, ale aj všetko ostatné sú buď úplné bludy, alebo nepodložené (napr. to, že vazopresín je hormón monogamie, sa zatiaľ zistilo len u myší).

No, ja poznám zopár ľudí, ktorým by som takú injekciu s radosťou pichla. :-)

Samozrejme, že to nemôžem pretvoriť do iného diela. Je to totiž postavené na konflikte, ktorý má základ v "prvom dieli" a len ktorého vysvetlenie v ňom zaberalo min. 4 kapitoly. Je to celé závislé na prvom dieli: to, ako sa tí štyria dostali z roku 2057 do roku 2003 (v ktorom sa to odohráva), to, prečo sa tak fanaticky snažia chytiť toho chlapca... zároveň sa postavy neustále vracajú v spomienkach k udalostiam prvého dielu a tieto udalosti sa dopĺňajú a vysvetľujú. Táto kniha je proste od sveta vytvoreného v prvom dieli úplne závislá. Len s jedným veľkým nedostatkom a to, že koniec prvého dielu a začiatok druhého nie sú kompatibilné.

Inak, prvý diel sa volá Ja neexistujem, ty neexistuješ, druhý diel sa volá Vodné prúdy, vzdušné prúdy a oba spolu nesú názov Nula kelvinov.

Haha, ten "sloh" som nepísala naozaj do školy. Napísala som ho len pre potreby tohto príspevku a sama som si v ňom červenou opravila chyby, nech vyzerá realisticky. :-)

Za svojho času bola Columbia skutočne najstarším raketoplánom s najväčším počtom letov, ale po jej "smrti" ju tie zostávajúce v dĺžke života aj v počte letov predbehli. Raketoplány sú stavané na 50 letov, ovšem v čase ich konštrukcie sa prepdokladalo, že tých 50 letov zvládnu v oveľa kratšom čase, možno tak do roku 2000. Takže hoci ešte nemajú vylietaný svoj limit, už sú tu riziká z vysokého veku, ako je únava materiálu (ale to ťa už asi nezaujíma)...

Nooo, niečo málo mi tie mená hovoria. :-) A všetci vravia, že píšu básne v melancholickej nálade. :-)

A to čo píšeš o tých génoch a napr. zhodách na chromozómoch dva, sedem, osem, trinásť a štrnásť.. - to je všetko vymyslené? Či to má vedecký základ? Ináč, páčilo sa mi to a to sa na teba podobá - že hľadáš liek proti láske (a nie na lásku :)). A nemôžeš tento úryvok a pokračovanie, čo už máš v hlave, pretvoriť do úplne iného diela? Iné postavy, iný román... Ale ak ťa poznám správne, tak nemôžeš... :)

Ahoj, ja ťa poznám osobne :) A koľko si mala rokov, keď si písala ten sloh? Teda viem, že to bolo na SŠ.. Myslím, že učiteľka musela byť prekvapená, keď niekto napísal, že jej idol má 38 metrov a 90 (?) ton.. Čítam, že mala 28 misií, to je dosť, nie? Nebola už stará? :) Koľko sa dožívajú raketoplány?

Ja som bola typickejší tínedžer ako ty, páčil sa mi Brad Pitt a Tom Cruise. A ešte skôr, Back Street Boys (ale to ešte bolo na základke) a neskôr Take That. Ako ťa poznám, tebe tieto mená ani nebudú nič hovoriť.. A mne už zas nehovoria nič názvy terajších skupín.. Ale múza - to je niečo iné. Mojou múzou bola asi melancholická nálada, vtedy som písala básne jedna radosť (či jeden smútok, lepšie povedané).

Ďakujem za komentár i technické pripomienky. V podstate sa len tak oťukávam, ešte neviem celkom, ako to tu funguje.

Rozmýšľala som, či uverejniť niečo a čo, prípadne koľko a odkiaľ. Nevedela som, či je vhodné to dať hneď od začiatku na pokračovanie, či by o to bol vôbec záujem, keďže, ako postupne zisťujem, fantasy je už dosť otrepaný a nie až tak čítaný žáner, a ak aj áno, teraz vraj letia upíri ;)

Takže viac-menej len skúšam, zisťujem, či to môže osloviť aj nezainteresovaných ľudí (čítala som tvoj článok o tom, ako nenapísať knihu - mám to šťastie, že mám aj z rodiny pár ľudí, čo mi to čítalo a aj vďaka nim sa mi podarilo vychtať mnóóžstvo chýb :D) - kamaráti sú kamaráti a ich názor je predsa len o niečo subjektívnejší :)

Takže ďakujem za komentár i rady. :)