Najnovšie komentáre
Cením si, že ma považujete za (pravdepodobne) zrelú osobnosť. Žiaľ, asi Vás sklamem. Ja som si schopnosť pozerať sa na svet a seba s nadhľadom a iróniou začala pestovať len ako komerčný prvok. Ako obal, bez ktorého nie je možné verejne prezentovať moje náreky. Ale nejde mi to naozaj od srdca, nestotožňujem sa s tým, je to len pretvárka. V skutočnosti nevidím na svojom živote nič smiešne. A komerčné je pre mňa podradné. Som v rozpakoch, ak autor napíše komerčné dielo a tvrdí, že doňho vložil srdce, že to tak cítil. No prudko v mojich očiach klesá autor, ktorý vloží do svojho diela takéto prvky nasilu, proti svojej prirodzenosti. Ani moje nie úplne prirodzené príspevky pre mňa preto nemajú skoro žiadnu hodnotu.
... musiš ešte pár rokov trénovať svoju predstavivosť, aby si mohla zostúpiť k čoraz nižším levelom; keď dosiahneš dno, svet sa zrazu stane príjemným miestom pre život - všetko, čo Ťa postretne, dopadne lepšie, ako si predpokladala. Stať sa totálnym pesimistom nie je jednoduché - vyžaduje to tréning, systém a pevnú vôľu (je to podobná rehoľa, ako u budhistických mníchov - tí sa však, naopak, snažia dostať do levelov najvyšších - my, totálni pesimisti, do najnižších - no obaja si chceme dosiahnutý stav vychutnať).
Ak sa Ti zdá, že predošlé riadky ironizujú Tvoj životný postoj, nemýliš sa. Otázka je, či mám na to právo. Asi áno, tiež sa na svet dívam podobne. Časom som si však vypestoval schopnosť zahrnúť do (láskavého) ironizujúceho pohľadu na ľudí aj seba. Myslím si, že schopnosť pozrieť sa na seba z nadhľadu je jeden z dôležitých znakov zrelej osobnosti. Tiež si myslím, že napriek tomu, čo tu o sebe niekedy píšeš (horribile dictu), máš túto schopnosť aj Ty.
V tom prípade ešte asi nie som totálny pesimista. Ja si totiž vždy myslím, že očakávam to najhoršie, čo sa môže stať, lenže skutočnosť je neraz nepríjemnejšia ako to najhoršie, čo som si dokázala predstaviť. :-)
Kľúčom k životnej radosti je snažiť sa byť totálnym pesimistom. My, totálni pesimisti vždy predpokladáme ten najhorší variant, no život je takmer vždy o trochu znesiteľnejší, než predpokladáme. A tak nám každý deň prináša kopu príjemných prekvapení. Ďalšou našou radosťou sú totálni optimisti - je naozajstnou rozkošou sledovať, ako im takmer nič nevyjde.
Podrobne som sledoval vývoj tejto reportáže. Veľmi sa mi to páči a tento rok (2011) už to bolo na spadnutie, že sa pridám. Už pred viac rokmi som uvažoval s priateľmi z Ostravy nad takouto akciou, nie v Holadsku, ale vo Francúzku (údolie starých hradov a zámkov, okol trochu vyššie kopce ako v Holandsku). V termíne tejto akcie ale budem mať nejaké iné aktivity (a malé životné jubileum), tak sa žiaľ, nepridám. Dúfam, že v ďalšom roku ano.
... v akej známej knihe sa vyskytuje termín kartonážna šička ?