Najnovšie komentáre
A to si rodená Bratislavčanka? Ja som si myslela, že bohvieaké to tu bude strašné, ale napodiv za pol roka, čo tu v Bratislave bývam, som sa stratila iba raz. Ale ja tak sa lepšie orientujem v lese ako v betónovej džungli... (pre tých čo ešte nevedia, ja som tiež blondínka a mám tiež titul bc ako blbec :-)) Mapa ma tiež vie len zmiasť (ale napodiv rada mapy kreslím, aj keď ich potom neviem použiť). A úprimne, nikdy som nechápala, načo existuje toľko rôznych spôsobov, ako zistiť sever, keď v drvivej väčšine prípadov som ani netušila, na ktorej svetovej strane sa nachádza môj cieľ...
Preto je asi najvyšší čas z tejto cesty zísť. Je predsa množstvo iných zamestnaní, ktoré človek robí nerád, ale aspoň si pri nich môže vážiť sám seba.
niekedy sa neda rozumiet...staci ze to zanecha nejaky pocit...aj to je dobry vysledok...keby to nezanechalo nic...tak nemalo zmysel to pisat :)
dik za komentar
vesele sprijemnenie dnes nudneho dna v praci...bude aj pokracovanie? :)
som rada ze si opat nieco vyvesila...
len tak dalej...
Funguje to takto: Aby človek, (nehodiace sa škrtnite), "nestratil tvár", "nevyzeral jak debil", získal pozornosť okolia, zapôsobil na opačné pohlavie, "porazil konkurentov" (v láske - v iných vzťahoch - v práci), stal sa obľúbeným, prejavil svoju inteligenciu, zbavil sa svojich komplexov, zvýšil svoju prestíž (pekný bonmot: Smiech je náhle, ale úplne jasné, uvedomenie si prevahy nad iným človekom), získal priateľov, ventiloval negatívne city, pestoval si svoje "ego" ... a z iných, ušľachtilých či nízkych pohnútok - používa v styku s inými humor, sebairóniu, sarkazmus a podobné "odsúdeniahodné" praktiky manipulácie s okolím :)
No, a keď to budeš robiť (z komerčných dôvodov, samozrejme - ako tu píšeš) 10-20 rokov, stane sa to súčasťou Tvojej osobnosti. Dokonca začneš používať tieto praktiky aj v situáciách, keď nebudeš mať poslucháča, ani pozorovateľa (Česi na to majú pekné slovo "samomluva"). No - a budeš "nad vecou". Pomocou tohto (samoironizujúceho) prístupu sa ľahšie prežije aj nedobrovoľný niekoľkoročný pobyt na pustom ostrove po stroskotaní lode.
(Jasné, že s tým, čo som tu napísal, nebudeš súhlasiť, ale ... si na tejto ceste - čaká Ťa osud spisovateľky humoristických románov:)
Buď sme sa nepochopili, alebo som to napísala nejako zmätočne. Nie, nie som Bratislavčanka. Som Martinčanka, v Blave len študujem. A čo sa týka tej orientácie, u mňa je to celkom jedno, či je to v lese alebo v meste. Aj keď som niekde v horách, je to rovnako zúfalé. Ani otca už nebaví mi stále dookola hovoriť, ktorý kopec sa ako volá, lebo si to jednoducho nezapamätám - na to, aby som si to dokázala v hlave "otočiť" nemám bunky, takže keď vidím ten istý kopec z iného miesta, pokiaľ nie je naozaj chronicky známy, robí mi problém ho rozpoznať. Preto môže len sotva pochopiť tú neskutočnú radosť, keď niekde niečo spoznám. Ten povznášajúci pocit asi ťažko pochopí niekto so zmyslom pre priestorovú orientáciu :D