Najnovšie komentáre
Materializmus nemá žiaden problém s tým, ak by evolúcia nebola. Dokonca nemá problém ani s kreacionizmom - ak by mu fakty nahrávali, čo sa zaťiaľ podľa mňa nedeje. Veď jedného dňa možno my sami stovríme nový život.
S tými žiakmi to je jednoduché. Čím viac správnych odpovedí zakrúžkujú, tým viac jedla dostanú. A onedlho budú už len tí, čo krúžkujú dostatočne dobre, poprípade celý druh vyhynie ako slepá vetva.
Času bolo habadej. Samozrejme, nie sme tak ďaleko, aby sme vedeli tú pravdepodobnosť spočítať, ale intuícia mi skôr hovorí, že by to šlo i omnoho rýchlejšie.
A na záver - nepodceňovať silu náhodného výberu. Odporúčam do pozornosti "Monte-carlo" algoritmy, ktoré vedia niektoré typy úloh riešiť veľmi efektívne, a to vpodstate náhodným tipovaním. Napr. taká komplikovaná hra Go sa momentálne asi najlepšie rieši práve týmto spôsobom.
Nuž práve na túto otázku je podľa mňa jednoduchá odpoveď. Smrteľnosť je dôležitá práve preto, aby bola nejaká evolúcia vôbec možná. Bez obmeny generácií nie je ani žiadna evolúcia.
Technicky by sa nesmrteľnosť možno i dala dosiahnuť (ak odhliadneme od "smrteľnosti" vesmíru), ale tým by sme zafixovali stav. Jedine že by sme umožnili nejakú riadenú obmenu našich organizmov pri zachovaní prenosu vedomia, možno niečo také by šlo urobiť.
Nedokonalosť už vyplýva priamo z toho náhodného výberu - evolúcia je slepá. Možno pár jedincov prežilo nie preto, že boli "dokonalejšie", ale mali proste len šťastie. Alebo sa zároveň s pozitívnou zmenou udiala i negatívna a tá pozitívna prevážila, tak sa to spolu presadilo...
Už naozaj dávno ma nikto takto nevychválil... :D vlastne som si to po sebe ani riadne nečítala. stále si prídem v poslednej dobe v písaní nejaká kyptavá, chromá alebo čo to.
Ale v každom prípade, ďakujem ešte raz :) aj za tvoju "oddanosť v čítaní".
Je pár chvíľ kedy si poviem, že vlastne vôbec neviem písať poéziu ani prózu.
Tie chvíle nastanú vtedy, keď si prečítam niečo, čo takmer dokonale vyjadrí myšlienkové pochody, občas aj mojich krátchych úvah.
Ťažko povedať či toto bolo tak nádherné preto lebo to bolo také úderné, alebo to udrelo na srdce preto, že to bolo tak nádherné...
V každom prípade, v máloktorom "diele" som postrehol takú hĺbku plytčiny, a taký balans poézie medzi slovami a citmi ako práve v tomto tvojom príspevku.
Skrátka, bolo krásne... A také veci dlho odznievajú.
S pozdravom tvoj verný čitateľ Dušan Damián.
Nuž, na otázku, prečo nemôžme byť nesmrteľní, nikto nevie s istotu odpovedať. Myslím však, že to technicky ani nejde - v každej bunke sa za kratší či dlhší čas musí vyskytnúť závažná mutácia, ktorá unikne všetkým opravným mechanizmom. A tá mutácia spôsobí jej smrť, nesschopnosť deliť sa, alebo úplné zbláznenie a premenu na nádorovú bunku. Keby sme žili večne, toto by sa po čase stalo všetkým bunkám nášho tela. Ak by sme mali lepšie opravné mechanizmy, mohli by sme žiť dlhšie, ale nikdy nie večne. Druhá vec je neustála zmena prostredia. Keby sme aj neumreli starobou, usmrtila by nás naša neprispôsobivosť meniacemu sa prostrediu.
pekné, ale nedokonalosť je podľa mňa v tomto OK, nikto predsa nepovedal že sme sa dovyvíjali, a že tieto nedostatky (krvácanie) sa časom neodstránia - pritom ťažko určiť aký dlhý čas to bude (ak sa medzitým nevyvraždíme). Mňa skôr škrie, prečo vôbec umierame? Prečo nie je iná možnosť? Tam je podľa mňa niekde chyba, pretože organizmy sú naprogramované aby starli a umierali - ale prečo? Prečo nemajú schopnosť sami sa opraviť, ak majú teda schopnosť opraviť sa čiastočne, prečo nemajú schopnosť opraviť sa celkom??? Ako salamandra, keď jej labka dorastie.
A s vetou že tu svoje názory vykydne na sto percent súhlasím, možno by bolo vhodné použiť až slovo vygrcne. Ibaže pochybujem že sú to čisto jeho názory a nie je ovplyvnený nejakou pofidérnou propagandou.
Ale prečo musí byť nejaká evolúcia? Evolúcia je podľa mňa len dôsledok toho, že nemôžeme žiť večne kvôli neustálej zmene prostredia.
V každom živom oganizme každej DNA bunky skôr či neskôr zažije "obmenu". Problém je v tom, že každá z nich inú a tým prestáva byť možná ich spolupráca. Preto treba znova a znova začínať od jednej bunky, ktorej dcérske bunky budú zase na nejaký čas synchronizované, a mutácie sa tiež trochu eiminujú.