Nuž, uznávam, nemusí to tak byť.

Vychádzala som len zo svojho vlastného postoja - aby som zápalisto o niečom dokázala dookola rozprávať, musím tomu veriť. A keď niečomu verím, väčšinou sa tým aj riadim.

  Nesúhlasím s druhou vetou.

  S tretím odstavcom sa naopak plne stotožňujem.

Blahoželám k odovzdanej diplomovke a želám úspešnú obhajobu a málo zákerných otázok. Napr. mňa sa pýtali na čo to je celé dobré :-)

  Dostal som sa k tomu až teraz, je to pekne napísané. Myslím že viem čo chceš povedať. Predstavy sa ale obvykle nenaplnia samé. Človek pre to musí niečo urobiť. Samozrejme, nie vždy sa to dá.

No, tak som dnes konečne odovzdala diplomovku a vraciam sa k Tvojmu príspevku, ako som povedala.  Čítala som to znova a naozaj si nie som istá, či to chápem (čo by samozrejme nebola žiadna katastrofa, veď od blondíny to nik neočakáva ). Budem sa pýtať a možno budem celkom mimo. Načrtla si dva rôzne varianty skutočnosti a to variant "sama" a variant "s ním". Ak som mimo, tak ma oprav. Hovoríš, že si si dovolila trochu zasnívať. Ide teda o dve Tvoje predstavy ideálneho rána? Akurát že sa nevieš rozhodnúť, či chceš ostať po vyšok života sama (keďže podstata rána sa má zachovať), alebo ho hodláš stráviť s niekým?

V druhom variante som inak na začiatku mala pocit, že nejde o prvé ráno (ako keby tie pocity nezažívala prvýkrát, nový bol len pocit bytosti spiacej vedľa a toho, že na ňu niekto berie ohľad). Možno som to zle pochopila.

A... ten jed v žilách som nepochopila vôbec a nie som si vlastne ani istá, či som mala možnosť to pochopiť. Či to bolo myslené ako metafora, alebo išlo o nejakú chorobu, prípadne zatrpknutosť. Obávam sa ale, že na to, aby som to pochopila, by som Ťa musela poznať bližšie (a i tak by som možno nerozumela). Alebo som znova úplne mimo?

Nuž, toľko môj názor. Inak, ak sa mám vyjadriť aj k forme, čítalo sa to dobre, boli tam možno nejaké drobnosti, ktoré ma trošku rušili, ale nič fatálne. Fajné ráno.

Výborný rozbeh! ;)

Všetko čo si môžeme kúpiť za peniaze je lacné... 

Otázne je však tiež, čo sa skrýva pod pojmom vlastniť a čo si predstavíme pod pôdou. :) 

Ja si myslím, že minimálne tri roviny tejto básne sú jasné.

Je to podľa mňa obraz relatívnosti hodnôt, citov a vzťahov. 

A potom sa mi zdá, že je to dokonca inšpirované skutočnou udalosťou. :) 

Toľko k mojim zdaniam, ale vkaždom prípade, sa mi táto krátka básnička veľmi páčila. Je hlbšia než sa zdá, a zároveň dosť plytká na to, aby sme sa v nej neutopili. ;) 

S pozdravom Dušan Damián! 

asi nem chápem... zvláštna téma na báseň, ale to by ani tak nevadilo, len neviem či si ju preložiť doslovne, či "spolutvoriť"...

a v nadpise máš chybu, myslím, že štylisticky by nebalo byť niečo "nezmyslom" ale nezmysel.

Teba by som teda chcela spoznať =D Toľké rozprávanie o dobre a lepších ľuďoch si predsa vyžaduje isté dobro aj z vlastnej strany. Zaujímalo by ma, či tieto múdrosti využívaš aj v situáciách každodenného života.

Inak ako vždy - podstata je fajn, ale zbytočne obkecaná slovami, ktoré ju nechajú vyznievať absurdne, až si človek klopká po čele a uvažuje, kde sa tu vzal fanatický kazateľ (to kvôli tým výkričníkom).

Čítala som od teba článok o tom, ako by si ľudia mali viac vážiť slová a netliachať do vetra krásne znejúce vety. Keby si opisy svojich právd skrátil na polovicu a menej kázal, mne osobe by pripadali omnoho ľahšie stráviteľné.

Blud sivej kobyly.