Zo začiatku som sa trochu strácala v tom, kto čo hovorí, či to všetko ona, či tam je ešte niekto iný...Až po chvíli mi došlo.

Inak celkom dobré až do chvíle pri zrkadle. Hneď dve fuj - jedno za škrvnu na pyžame (aj keď to by sa ešte dalo, patrí to k príbehu a tak...ale všeobecne riešiť veci pohľadmi do zrkadiel je otrepaná ľahká cesta) a druhé za okatý opis postavy. Osobne radšej postupne prichádzam na to, ako postava vyzerá, aby som si ju mohla dotvoriť v mysli aj podľa jej vlastností. Takýto popis mi nič nedá. V duchu mi nenaskočí obraz zelenookej dievčinky s výraznými lícnymi kosťami (aj tak nikdy neviem, čo si pod tými výraznými lícnymi kosťami mám presne predstaviť)...a pripomína mi to knihy typu Medzi nami dievčatami. =D

Aby som to zhrnula - podľa môjho skromného názoru je všetko v pohode, len bez toho zrkadla. To by som ja osobne vynechala. Úplne.

PS - nechcela som to hneď povedať, lebo nemám rada, keď ma hodnotia podľa veku, ale na to, že máš štrnásť rokov, je to dokonca veľmi dobré. Prajem veľa šťastia pri písaní. =)

Šidlo sa zapichlo.

Chápem to podľa narážky ohľadne pravopisu-je to podpásovka,  nezávisle od toho, či som cudzinec alebo nie som. Komentár nie je autorský príspevok. V príspevku je dôležitá aj forma, aj obsah. Komentáre píšu čitatelia, obyčajné smrteľníci a ide tam hlavne o myšlienky. Prečítala som prakticky všetky tvoje hlboko myslené príspevky, ale pri všetkej snahe môj priemerný mozog nenašiel v nich ani náznak rešpektu alebo vďačnosti voči ľuďom a ľudstvu. Vďaka ktorému môžeš sedieť na stoličke, pozerať sa do obrazovky počítača a ťukať do kláves.Ťažko asi nájdem empatiu v slovách,  ktoré definujú človeka ako len  vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúry.

A čo sa týka narážky na vek, tak práve s tvojich diel mam pocit, že pochádzajú od nacť-ročného teenagera, pozerajúceho sa na svet spod kapucni, ako vystrašená korytnačka spod panciera. Ktorý schováva svoju neistotu a zraniteľnosť pod maskou drsnosti. Keď dožiješ mojich rokov, tak dúfam že získaš potrebný nadhľad, aby si po rokoch pozrel na svoje dnešné verše inými očami.

páči sa. príde mi to ako krásna schéma, v ktorej si každý subjektívne zostrojí ten svoj pohľad. :)

tvorivo-postupový pokus-hračka. Necítim sa v tom ešte 1oo% svoja, preto možno trošku prelietavé...

Každopádne, neodporúčam :D. Od vzniku onoho nápadu, sa v mojom prejave zvýšilo percento "pri-" "pr-" slov niekoľkonásobne :D.

Viem že to nie je dokonalé, len som chcela vyskúšať akú to bude mať odozvu. Ďakujem za pripomienky... práve tomu klišé som sa snažila vyhnúť, asi sa mi to nepodarilo tak ako som chcela :)
Vetrom sa to donieslo preto, lebo hlasy nepatrili postavám- asi som to nenapísala úplne presne.
K tomu asi 16 rokov- v knihách to býva napísané často, všimla som si to. A je to kvôli tomu, že keby postavu videl čitateľ, nevedel by presne zhodnotiť jej vek.
O konských zuboch je priama reč, bodka zablúdila.
Zatiaľ len skúšam svoje schopnosti v písaní... nechystám sa nič vydať- a zrejme by mi nič nevydali, lebo mám len 14. No čo, času dosť ;)

Nie je to zlé. Len tak trošku predvídateľné. Citujem výrok celkom vystihujúci tento príspevok: ""Ako v tých trápnych filmoch- strašné klišé." :-) Teda, tie hlavné zlomy - že ide iba o sen a že v zrkadle uvidí nejaký znak toho, že to bola predsa len skutočnosť, sa dali predvídať.

Ešte ma zarazilo:

- "Vetrom sa ku mne doniesol jemný šepot." nemyslím, že by ich šepot potreboval vietor, aby sa k nej doniesol, keď k nej boli tak blízko, že jej škriabali hrdlo.

- "Hľadelo na mňa asi 16-ročné dievča.." Asi??? Ona nevie presne, koľko má rokov? A keď už sme pritom, aj 16 rokov ako vek hrdinu/hrdinky považujem a osobne za klišé.

- "Och, ty máš zuby ako kôň" - to je myšlienka, či priama reč? Ak len myšlienka, nemalo by to byť v úvodzovkách. Tak či tak tam ale chýba na konci bodka.

Opakujú sa tiež slová: pazúry, ukazovacie zámená,...

Toto prosím neber ako hnidopichšstvo. Keď sa Ti raz podarí prebojovať k nejakému redaktorovi vo vydavateľstve, ten bude mať tiež strašné množstvá podobných pripomienok spochybňujúcich aj to, nad čím by Ti v živote nenapadlo sa zamýšľať. Ber to tak, že ťažko na cvičisku... :-D

Okrem toho, že máš naozaj zlú gramatiku (ak si cudzinec - tak je úctyhodná) - máš aj veľmi zlý úsudok, povedal by som, že sa pohybuje tak na úrovni 16 - 19 ročného - priemerného stredoškoláka, na čom nie je samozrejme nič zlé, no byť tebou, počkám - kým sa tvoje "vnímanie cudzej výpovede" posunie o niečo vyššie (aspoň ešte tých 6-7 rokov) a až potom začni s komentovaním, nakoľko si význam uchopil naozaj iba povrchne a nastal jav - aj na základe ktorého vznikajú moje básne...

Teší ma, že si si báseň prečítal, rád by som ti ju aj interpretoval (keď už nastalo také neporozumenie), ale stratila by tým to, čo z nej robí To, čo nechcem pomenovať.

Dúfam, že raz pochopíš! Mier s tebou...

Vy obaja zrejme patrite do plemena ľudí, čo nie sú spokojní z ničím, čo všetko ofrflú a skritizujú. Všetko je na nič, všetci sú blbci. Popritom nespravíte nič, čo by bolo alternatívou tomu blbému,  neviete ponúknuť žiadne konštruktívne riešenie ani len konštruktívnu kritiku. Tak aspoň nebudte pokrytcami a otvorene dištancujte sa od ľudí, a zároveň sa vzdajte aj pohodlia a výdobytkov civilizácii, ktoré sú vyrobene tými blbými ľuďmi, ktorými pohŕdate.   

konecne niekto kto ma na svet rovnaky nazor ako ja... 

Nehovorím, že sa k našej planéte nesprávame zle. To určite nie. Ale prírodné katastrofy tu boli vždy a v oveľa väčšom rozsahu.

Nebudem to ďalej rozvádzať, tiež by som len skončila pri jašteroch, tak poviem len, že súhlasím s Martinom.

Ľudia neškodia ani tak planéte, ako sebe, pretože ju len urobia pre seba neobývateľnú. Pochybujem však, že ju to trápi.

Dôvody týchto katastrof sú podľa mňa celkom jasné, učili sme sa o nich na základnej škole. Nežijeme na kuse mŕtvej skaly, ktorá sa zmení jedine našim zásahom.

Keby sme sa všetci snažili o duchovné víťazstvá a hodnoty, boli by sme možno šťastnejší, ale zemetraseniam by to nezabránilo. Nemám nič proti trochu menej materialistickým názorom, ale toto je podľa mňa holý nezmysel. (Čím nechcem povedať, že aj mne niekedy nie je smutno, keď vidím ľudí, ktorých jediným životným cieľom sa stal zisk a urobili by preň čokoľvek. Mali by sme si prírodu vážiť, pretože peniaze sa jesť nedajú a s následkami našich činov sa budú trápiť naše pra-...vnúčatá. Ale nič z toho nespôsobuje zemetrasenie.)