konecne niekto kto ma na svet rovnaky nazor ako ja... 

Vy obaja zrejme patrite do plemena ľudí, čo nie sú spokojní z ničím, čo všetko ofrflú a skritizujú. Všetko je na nič, všetci sú blbci. Popritom nespravíte nič, čo by bolo alternatívou tomu blbému,  neviete ponúknuť žiadne konštruktívne riešenie ani len konštruktívnu kritiku. Tak aspoň nebudte pokrytcami a otvorene dištancujte sa od ľudí, a zároveň sa vzdajte aj pohodlia a výdobytkov civilizácii, ktoré sú vyrobene tými blbými ľuďmi, ktorými pohŕdate.   

Okrem toho, že máš naozaj zlú gramatiku (ak si cudzinec - tak je úctyhodná) - máš aj veľmi zlý úsudok, povedal by som, že sa pohybuje tak na úrovni 16 - 19 ročného - priemerného stredoškoláka, na čom nie je samozrejme nič zlé, no byť tebou, počkám - kým sa tvoje "vnímanie cudzej výpovede" posunie o niečo vyššie (aspoň ešte tých 6-7 rokov) a až potom začni s komentovaním, nakoľko si význam uchopil naozaj iba povrchne a nastal jav - aj na základe ktorého vznikajú moje básne...

Teší ma, že si si báseň prečítal, rád by som ti ju aj interpretoval (keď už nastalo také neporozumenie), ale stratila by tým to, čo z nej robí To, čo nechcem pomenovať.

Dúfam, že raz pochopíš! Mier s tebou...

Šidlo sa zapichlo.

Chápem to podľa narážky ohľadne pravopisu-je to podpásovka,  nezávisle od toho, či som cudzinec alebo nie som. Komentár nie je autorský príspevok. V príspevku je dôležitá aj forma, aj obsah. Komentáre píšu čitatelia, obyčajné smrteľníci a ide tam hlavne o myšlienky. Prečítala som prakticky všetky tvoje hlboko myslené príspevky, ale pri všetkej snahe môj priemerný mozog nenašiel v nich ani náznak rešpektu alebo vďačnosti voči ľuďom a ľudstvu. Vďaka ktorému môžeš sedieť na stoličke, pozerať sa do obrazovky počítača a ťukať do kláves.Ťažko asi nájdem empatiu v slovách,  ktoré definujú človeka ako len  vylepšenia tráviacej a vylučovacej rúry.

A čo sa týka narážky na vek, tak práve s tvojich diel mam pocit, že pochádzajú od nacť-ročného teenagera, pozerajúceho sa na svet spod kapucni, ako vystrašená korytnačka spod panciera. Ktorý schováva svoju neistotu a zraniteľnosť pod maskou drsnosti. Keď dožiješ mojich rokov, tak dúfam že získaš potrebný nadhľad, aby si po rokoch pozrel na svoje dnešné verše inými očami.

prehovoril hlas
bohužiaľ jeden z vás

- nie je toto ten hľadaný nadhľad?

to už nechajme na vranu

Teší ma, že čítaš, to čo sem vkladám.