Eler, tieto veci vám idú. Máte pekné, ľahké verše s myšlienkami. Vaše básne pôsobia vyzreto, miestami až profesionálne (samozrejme, môj subjektívny názor). Pravdaže nie úplne všetky ma dostanú "do kolien", neiekdy sa zadarí viac, inokedy menej. Ale píšete fakt dobre.

To malo byť v rámci prvého apríla? ;) Inak čítalo sa to dobre.

Áno, tak toto bolo dobré. Z vecí, čo som od Teba čítala, sa mi táto zdá jedna z najlepších. A presne ako povedala Adhara, bolo to "brutálne realistické". Veci, ktoré sú výstižné a pravdivé, majú v sebe čosi zvláštne. A tento článok to má. Palec hore ;)

A mimochodom, aj ten štýl, akým je to napísané, sa mi páči. Nie je búrlivý a akčný, ale taký pokojný a hladko náväzný, no sem sa to hodí.

Na to, že je to fikcia, je to až brutálne reálne.

Mimochodom, to je poklona. :-)

Nuž, to je pravda, nijaké konkrétne návrhy na zlepšenie tam neboli, hoci som sa na ne vyslovene pýtala. Okrem úplnej zmeny témy, samozrejme. Ale témy sa nevzdám, takže to je bezpredmetné. Ak budem mať niekedy náhodou chuť a náladu písať o téme, ktorá ma otravuje a nudí, začnem konečne písať svoju diplomovú prácu.

Kritika ako taká ma síce nikam neposunula, no už so mnou aspoň komunikujú. Síce plní predsudkov (veď už len tie slová, ktorými začínal recenziu), ale komunikujú. Ignoráciu som už prekonala, teraz potrebujem prekonať diskrimináciu.

Pravda je, že si obstála celkom dobre, nezniesol ťa pod čiernu zem, ale...mala som z toho taký nijaký pocit. Jednoducho...niektoré kritiky človeka posunú ďalej (aj v rámci práve toho diela), ale čo už narobíš teraz s témou? Nič.

Chápem, čo myslel Jožkom Mrkvičkou a jeho autohaváriou a v podstate má aj pravdu. Ibaže u teba ide o to, že (teda, myslím, mám taký pocit z toho, čo som od teba zatiaľ čítala) rada spájaš písanie s svojím ďalším veľkým hobby.

Žiadna téma nikdy nebude totálne zlá, zlé môže byť len spracovanie.

A hlavne ti táto kritika nijako nepomôže, lebo čo s tým? Čiže dojem - ani pozitívny, ani negatívny...jednoducho...akési nič. =)

Sme na rovnakej vlnovej dĺžke. Rovnako, alebo podobne, sa zamýšľam nad životom. A čo s tým? Slovami vyjadrené, .... zaktivizujme sa k vytvoreniu lepšieho sveta aj tu. Doma. Lebo, všade dobre, doma najlepšie. Pretvorme najbližšie okolie a pridajú sa ďalší.

Príjemná chvíľka pobudnutia s Tebou. (verím, môžem tykať)

Ďakujem,

Ďakujem obom! Je to povzbudivé!

S tou obhajobou som to nemyslela až tak vážne, preto tam je smajlík. Ja som si vedomá toho, že na sebe musím po literárnej stránke ešte veľa pracovať. Všetci tvrdia, že som dopadla ešte celkom dobre a ja si to tiež uvedomujem, zvlášť preto, že je to literárny kritik. Áno, tú vetu, že kritici vedia na dva roky odradiť od písania, si tiež dobre pamätám. :-) V mojom prípade však vidím zotavovanie len na také dva mesiace. :-D Čím však hodnotiteľ vynuloval všetky pozitíva, je slovíčko "brak", ktoré ja osobne beriem ako najhoršiu existujúcu literárnu nadávku. Pamätám sa na sci-fi, ktoré by som jednoznačne označila za brakové. Predstava, že niekto mal podobné pocity z môjho diela, mi vyvoláva bolesti brucha. Zvlášť keď ide o dielo, ktorému som venovala 6 rokov svojho života, navyše rokov označovaných (podľa mňa neprávom) za najkrajšie roky života. Na druhej strane, u tohto konkrétneho diela som zažila už aj ešte nepriaznivejšiu "kritiku" (v úvodzovkách preto, lebo neviem, či možno brať ako skutočnú kritiku kritiku niečoho, čo kritik prakticky nečítal) a na MT som ho vyvesila s tým, že horšie ako vtedy to už nebude. Nuž, nebolo...

Inak, samotné postavy sa v románe sťažovali, že už si pripadajú ako v béžkovom sci-fi filme. Zdá sa, že tým riadne udreli klinec po hlavičke... ;-)

Biela vrana, ten kritik vie, že na Slovensku žiadny kozmodróm nie je. Ale v komentári nižšie vlastne vyhlasuje, že z tohto dôvodu by pre mňa mali byť kozmické tragédie tabu. Podľa neho môžem písať len o takých tragédiách, ako je autonehoda Ferka Mrkvičku na jeho škodovke a božechráň, aby o tej búračke napísalo čo i len Plus 7 dní. Lebo aj medializované tragédie sú tabu...

V každom prípade, už dávnejšie som vedela a bola zmierená s tým, že v Ikare sú mi dvere zatvorené. Z recenzie mám neutrálny pocit a som rada, že sa našli ľudia, ktorí ma podporili. Neviem, koľkí sa k tomu dostali cez túto stránku, v každom prípade im ďakujem.

... "zdrobnelinky" mi v poézii často prekážajú. Tu nie. Moc fajnové... Klobúky a čapice dolu.