Aspon na tych peknych  fotkach nevidno, akym kanalom sa Hron stava...

Mám chuť vytvoriť si účet na atlas.sk a zistiť, čo za "zvrhlosti" tam sú =D

Ja sa našťastie v dejinách nevyznám, ale keby áno, určite by ani to neuniklo môjmu hnidopichšstvu. :-)

Ohľadom tej hluchoty by ale potom hádam bolo dobré poznamenať, že bola len dočasná. A zase, niektoré veci v príbehu máš možno trochu zbytočne zdôraznené. Je to len môj názor, netvrdím, že to tak určite je, ale podľa mňa si venovala priveľkú pozornosť tej loptičke, jej hodnote, spôsobu jej stratenia, čo čitateľa donúti očakávať, že tá lopta bude na niečo dôležitá a koniec bol preto o kúsok menej prekvapivý, než by mohol byť.

Buď som nepochopila alebo mi unikla pointa alebo tam vlastne žiadna pointa nie je

no mám tam viac nedomyslených veci ako napr. rok 1945 kedy už Nemci nebombardovali Anglicko a pod. za čo sa ospravedlňujem. K tomu sluchu: veľa ludí príde o sluch na mnoho rokov,potom sa im to navráti čiže toto by som zas tak neriešila,bolo to odoslané na rýchlo vo štvrtok to odovzdávam tak som len chcela ako sa mi k tomu deju vyjadríte. Ďakujem za komentár a za rady:)

je to na prd

V podstate vydarená poviedka, možno aj preto, že ja som zaťažená na anglickú atmosféru a tragické konce. :-) Akurát je tam jedna nezrovnalosť, hneď na konci. Ak pri výbuchu skutočne prišiel o sluch, nemohol predsa počuť, ako sa mu v nasledujúcom odstavci prihovára sestrička. Na také veci treba dávať pozor.

K pravopisu sa nevyjadrujem, niečo mi však predsa len nedá: myšlienky postáv by sa nemali písať do úvodzoviek. Tak ich totiž nemožno odlíšiť od priamej reči. Ja osobne riešim myšlienky kurzívou.

dikes :)

Hodnotím to ako veľmi vydarenú báseň

A ja som dúfala, že ak niekto pochopí, ako to bolo myslené, tak to budeš Ty. Aj vzhľadom na to, že si nedávno čítal prvý diel. Ostatní už zrejme len čumia, o čom sa to tu bavíme, pokiaľ sa ešte vôbec unúvajú sem klikať...

Nuž ale tak tu je vysvetlenie:

Časopriestor má v tejto situácii dve možnosti, ako dostať častice Davidovho tela tam, kde ich chce mať.

1. možnosť: časopriestor Davida pri prvej príležitosti zabije, čo si však ešte vyžaduje dodatočnú energiu na tvorbu smrtiaceho faktora. Táto energia pritom ani vôbec nebola v týchto úvahách zahrnutá. Po zabití musí časopriestor sám rozštiepiť to gigantické množstvo chemických väzieb v jeho tele, presnejšie dopraviť ich niekam, kde budú poštiepené (napr. do rastlinných buniek, ktoré odstránia tie kovalentné väzby z vody).
2. možnosť: časopriestor nespraví nič viac, len vymení vzájomné pozície niekoľko málo (v porovnaní s celkovým množstvom častíc ľudského tela) sodíkových a draslíkových iónov. Tým sa vyvolá myšlienka, alebo povedzme nutkanie, ktoré prinúti Davida dokráčať po vlastných do stroja času. Stroj času ho následne rozbije na atómy, takže časopriestor má pohodičku, nič nemusí štiepiť. V prvom aj druhom prípade časopriestoru zostáva už len dokopať jednotlivé častice na svoje predurčené pozície a vytvoriť im tam správne chemické väzby.

Ako výhodnejšia sa javí jednoznačne druhá možnosť, pretože v tej by všetko to energeticky náročné chemické štiepenie vykonal stroj času. Napriek tomu po nej časopriestor nesiahol. Tie sodíkové a draslíkové ióny zrejme drží čosi na svojich pozíciách veľmi pevne a to čosi má byť tá energia lásky. Čiže vesmír to musí vziať cez prvú možnosť a niekde zohnať tie dva gigajouly. Aspoň teraz sa to tak javí, v skutočnosti v tom príbehu nastalo ešte niekoľko zvratov.

Iste, celková súhrnná energia ľudského tela, môže zahŕňať aj menšie častice, čím by sme dostali ešte viac energie. V tomto konkrétnom prípade sa však atómy (až na nepatrný zlomok) zachovávajú v celku a dokonca mám taký pocit, že aj niektoré malé molekuly, ako CO2 zostávajú nezmenené celé desaťročia, čiže ani tie by nebolo treba štiepiť.