je viacero dovodov - momentalny stav citatela, tema, modnost(skor frcia vtipne veci ako taketo s hlbsou myslienkou a vazny ton), oblubenost opisov, neustale napinanie az prask(prestalo ma to bavit)... tazko ti povedat v com je problem, kedze kazdy citatel je iny a ma s niecim inym problem. mne Alitine pochody pripadali ako sebalutost(tu tiez malokto dokaze pocuvat) a sebaospavedlnovanie. skor by som sa zmieril s tym ze nie kazde dielo je wau aj ked po technickej(gramatika, dejovy obluk, umeleckost) stranke je v poho. je to inac asi jedno kvoli comu bola nahradnou matkou, proste ako tema je to skor klise(neviem snad)(klise moze byt i prostredie - vsetci rachnu fantasy do staroveku/stredoveku). kukni moje "milujem ta mami". 99 percent zien to odhodi lebo... a pritom jedna osoba pri tom plakala, lebo sa jej to bytostne dotykalo. pokial boli v porote muzi tiez to mohol byt dovod ze ich to az tak neoslovilo. mozno problem je v otvorenom konci, a cloveku chyba ta postava(Ality mi ako matky bolo luto no neoblubil som si ju)... a mozno si prehliadla nejaku gramatiku a bum porota to odmietla citat. takisto ak islo o nejaku fantasy sutaz - co tam je fantasy(napodnim jurinka) - toten kuzelnik ktory je aj tak vedlajsia postava? a cely pribeh by sa mohol odohravat barskde inde? a navyse ten kuzelnik urobi to co vie urobit barsaky beckovy doktor? tomu hovoris fantasy? :-D  inac ten Alitin utek krical z poviedky uz vtedy ked ju uvaznili. to bolo ozaj "original" zahustenie deja... nevycitam, nahlas rozmyslam.

Vďaka. Ja som to v podstate mala veľmi podobne ako Ty, len s tou výnimkou, že písanie muselo po tom "prečítaní v hlave" pár rokov počkať. :-) Ale myslím, že by si sa nemala nechať obmedzovať tvrdeniami, ako niečo musí či nesmie robiť skúsený spisovateľ. Tvorivosť je individuálna záležitosť, čo niektorí takzvaní skúsení spisovatelia nevedia pochopiť. Podľa mňa neexistuje žiadny univerzálne správny spôsob, akým dostať na papier prvopis. Či sa nad ním autor zamyslí počas písania alebo až potom je predsa úplne jedno - dôležitý je výsledok.

Neschopnosť donosiť dieťa býva dôvod náhradných materstiev v reáli. Práve to ma inšpirovalo, aj čítanie o pocitoch žien, ktoré mali problém vzdať sa dieťaťa, čo vynosili, hoci nebolo biologicky ich. Pohodlnosť a bezpečie mi však tiež pripadá ako viac než dostačujúci dôvod, zvlášť v stredoveku, kde fungovali bez epidurálok a cisárskych rezov. Plus prudérny stredovek – kdeže nejaká gynekológia, pohľad medzi nohy a ešte tak vysoko postavenej osobe by malo byť pri vtedajšej mentalite niečo vysoko neprípustné, bohvie, aké z toho mali v reálnom stredoveku pocity... A napokon, nikto nemohol vedieť, či Harnah je alebo nie je schopná vynosiť dieťa (až na nepresnú dedukciu na základe šírky bokov).

Čo sa týka opisov, neviem, neboli tam ani tak pre atmosféru ako pre nutnú vizualizáciu (napr. kde Alita vzala povraz, odkiaľ – a teda ako – utekala, aké mala na úteku možnosti a pod.). Potom je tam ešte popis Zlatorieky, ktorý bol vložený na základe kritiky iného čitateľa, ktorý vytkol, že nie je jasné, v akom svete sa to odohráva – či v našom alebo v nereálnom fantasy. A keďže išlo o nereálny fantasy, pribudli aj pre dej inak nedôležité názvy ako Dimadon či Zlatorieka. Predošlí čitatelia vytýkali skôr popisy Alitiných myšlienkových pochodov a nárekov nad svojím osudom. Iste, nápad by sa dal ďalej rozvíjať, to mi už tiež povedali. Aj mne napadlo, že by to mohlo byť aj na román, keby múza chcela.

P.S.: Maelcor sa asi číta ako „Melkor“

po dlhšom čase konečne návrat konštruktívnej kritiky. 

Už som sa bál, že umrela. 

Celkom pekné zhrnutie s tým "hanahegerovským" spevom a rečnením. Popravde ten jej štýl veľmi nemusím, ale trochu si to asi tentoraz trafil. 

Na druhej strane som rád, že tento text si vnímal ako divný, lebo keby sa človek prestal diviť, asi by sa začal nudiť. A nuda je... minimálne smutná. 

Ale nad tvojimi odporúčaniami sa zamyslým a ak uznám za vhodné, tak sa s tými apostrofmi ešte pohrám. 

V každom prípade vďaka. Tvoj komentár ma potešil. 

S pozdravom,

Dušan Damián

Ak v tebe verše vyvolajú túžbu pokračovať vo veršovaní, tak potom asi splnili svoj účel. 

Vďaka za pozastavenie sa nad vecou z pohľadu "nad vecou". To všdy poteší.

je pravda, že rozuzlenie neprekvapilo, skôr som bola zvedavá, akým spôsobom sa to kúzlo stalo.Prekvapil ma dôvod toho celého, predpokladala som skôr niečo ako neplodnosť, neschopnosť donosiť dieťa.

skackavo sim cital tak sa neviem presne vyjadrit. trochu sa dalo predvidat, skor som ocakaval iny koniec(v komentari 1/2 klišé). potom ma napadlo, ze ma porodit kralovskeho potomka, povedzme kvoli neschopnosti mať deti(nieco ako Mojzis v Starom Zakone). lenze tvoje rozuzlenie je sice predvidatelne, ale aj tak ine. otazka materstva/otcovstva bola v roznych dobach inak chapana ako dnes. ty si ponukla ine riesenie(kuzlo namiesto priameho aktu oplodnenia). na mna je ten pribeh dlhy, zbytocne natahovany niektorymi opismi, aj ked viem ze maju cloveku pomoct k atmosfere, maju dať to spravne napatie. kludne si myslim ze toto by mohla byt prva kapitola romanu, kde novorodenča v buducnosti stretne Maelcora(ako sa to vlastne vyslovuje?), zistia ze su surodenci(svojim spodobom su), a Maelcor pomoze poludstit vyrastle novorodenca(namyslene ako tota princezna. povedzme sa trochu poludsti pri smrti Ality, (kde sa dozvie pravdu). plus nejake dobrodruzstvo napr. budu riesit ci sa mozu zobrat, kde princezna bude proti,  a nakoniec kuzelnik vyvola ducha Ality, ktora im obom pozehna atd. 

Vďaka za komentáre. Smiem sa opýtať, prekvapilo vás aj rozuzlenie? Lebo predošlí betareaderi mi vytkli, že bolo predvídateľné (a zdĺhavé), a vzhľadom na fakt, že poviedka neuspela v nijakej literárnej súťaži, podozrenie padá na toto.

Je pravda, že ženskými témami sa príliš nezaoberám a ženy, čo chcú mať deti, nechápem. :-) Ale poviedka bola najmä o nespravodlivosti a nerovnosti ľudí na základe ich pôvodu a to je vec, ktorá sa bytostne dotýka aj mňa.