V podstate je Secret pre mňa viac ako hodina žvástov o tom, ako je im dobre. Okej, niečo na tom bude, ja to nazvem slovom autoseugescia - ako chceš aby ti bolo, tak ti aj bude. A šťastný budeš, aj keď budeš bývať v jednej izbe so slepicami, ale rovnako môžeš byť nešťastný s veľa peňázmi. A čítal som aj knihu, ale akosi mi to nič nedalo. Stále sa opakujúca jedna veta - to je dosť zlé.

že sa tak rýchlo našiel niekto, kto posúdil moju reakciu ako výsledok po vzhliadnutí filmu. Akoby len tak mohol človek dôjsť k tomuto svojmu presvedčeniu. Blahoželám.

ďakujem vám :) som rada, že potešilo.

... a akéžeto myšlienky vyžarovalo 4-ročné dieťa, keď dostalo od Vesmíru odpoveď v podobe rakoviny, ktorá ho do roka zahubila?

(Žvásty, žvásty, žvásty...)

Robím to nerád, ale v podstate súhlasím so Smilanom. Zákon rovnováhy je dôležitý. „Nadýchnuť sa môžeme iba toľko, koľko vydýchneme.“ Ak sa aj nerovnováha vytvorí, musí neskôr zákonite dôjsť k súladu.

Na vyčítané múdra z The Secret by som si dával pozor.

Tento film (kniha) úplne ignoruje sociálnu realitu a redukuje ju na akési absolútne, individualistické a všemohúce JA. Odvoláva sa na nejaký neznámy pseudoprírodný zákon príťažlivosti (ak nerátame ten Newtonov, ktorý s ním má ale spoločný len názov :P), úplne pritom obchádzajúc zákon kauzality.. každý jav má predsa príčinu, zároveň i dôsledok, neustále nás a naše činy ovplyvňujú rozhodnutia druhých, ktoré my sami ovplyvniť nedokážeme. Myšlienka filmu Secret vychádza z existencie prírodného zákona, je materialistická, zároveň to mieša dokopy so solipsizmom, s hodnou dávkou metafyziky, s výrokmi slávnych, účelovo vytrhnutými z kontextu, s panteizmom, s motivačnými žvástami s dôveryhodnosťou teleshopingu, nevynechajúc ani „stručný úvod“ do kvantovej fyziky. Dokopy sa teda jedná o akýsi necelistvý, tendenčne pozliepaný guláš, ktorý zostáva v konečnom dôsledku verný svojmu názvu – sekrét.

Určitý význam mu ale neupieram – ale len na úrovni viery, podobne ako náboženstvu. Toho kto tomu úprimne verí, môže naozaj stretnúť úspech. „Uzdravuje“ ale viera, nie objektívna platnosť zákona príťažlivosti.

Inak je celý film komplet len jednostrannou obhajobou západného štýlu myslenia. Medzi riadkami nám zdeľuje, že bohatstva (nemyslím „bohatstvo“ duchovné) je dosť pre všetkých a že každý môže na každom zarobiť a teda je akousi vzpruhou pre utrápených ľudí v ťažkých časoch ekonomickej depresie, asi ako reklama „bojovníci proti kríze“.

Nuž, ako prezrádzajú smajlíky, s tým založením vydavateľstva som to nemyslela až tak vážne. Niežeby som nechcela, akurát pochybujem, že na to niekedy budem dosť bohatá, lebo keby som aj získala nejaké väčšie peniaze, je tu plno iných priorít (ako letieť do vesmíru, napríklad). Založenie vlastného vydavateľstva je ako nákladný, náročný a emočne nie veľmi žeravý projekt dosť na chvoste.

Nechcela by som založiť vydavateľstvo len pre sci-fi, ale pre všetky fantastické žánre, čo zahŕňa aj fantasy a horor. Rozšírila som to preto, lebo tej sci-fi sa na Slovensku produkuje naozaj málo nehovoriac o dobrej. Zato fantasy letí. Na druhej strane som ale nechcela mať záber vydávania príliš široký nakoľko ja ako riaditeľ vydavateľstva by som asi musela čítať podstatnú časť, ak nie všetky rukopisy a preto je nutné, aby boli pre mňa čitateľné. Asi každý má nejaký žáner, ktorý mu „nereže“ – pre Teba sú to detektívky, pre mňa zase tzv. ženské romány. Ten chcem vylúčiť. Zároveň by som rada podporila spomínané tri žánre nielen preto, že ich čítam, ale aj preto, že sa im zo strany existujúcich vydavateľov nevenuje dostatočná pozornosť. Napríklad cez projekt Mámtalent vyšlo už zo 20 kníh ale ani jedna nebola v spomínaných troch žánroch, čo je podozrivé. Áno, môže to byť spôsobené aj tým, že v týchto žánroch je viac braku ako v iných, lebo si ich volia prevažne mladí, nevypísaní autori, to na mnohých príspevkoch vidno. Ale neverím, že by sa tam nenašlo niečo dobré, ja sama som už na Mámtalente našla. :-)

Reálnejšie ale naozaj vidím ten literárny server. Nielen preto, že je to menej nákladné, ale tiež preto, lebo ako dlhoročný návštevník niekoľkých takýchto serverov lepšie vidím, ako fungujú, kde majú nedostatky a čoho by som sa chcela vyvarovať (kdežto do fungovania vydavateľstiev nevidím). S tými nezmyselnými komentármi, čo by sa mazali, som to nemyslela tak, že by sa mazali komentáre nesúvisiace s textom, ale komentáre obsahujúce zmes nezmyselných hlások typu „chdsafhjsdahfsjkv“, ktorými by chceli autori oblafnúť server, aby sa im umožnilo vloženie ďalšieho ich vlastného príspevku. Budem mať softvér na rozpoznávanie slov, podobný, ako kontroluje aj diplomové práce a ak priveľké percento príspevku bude softvérom nerozpoznateľné, neodošle sa. Ja ako admin budem riešiť len sporné prípady na hrane a osobné upozornenia užívateľov na nevhodný obsah komentárov. Samozrejme, všetko sa dá oklamať, lenže to už chce premýšľanie a s tým si väčšina ľudí námahu nedá, hlavne ak „o nič“ nejde.

Čo sa týka menšej uzavretej komunity, s tým počítam. Takýto systém nemusí vyhovovať každému. Napriek tomu na portáloch sa nachádza naozaj dosť autorov, ktorí sú ochotní komentovať keď už pre nič iné tak preto, aby im to iní autori vrátili v podobe komentárov pod ich dielami. Lenže nakoľko existujúce servery si komenty nevynucujú, snaha autorov môže vyjsť navnivoč (komentujú ako o život a napriek tomu sa sami žiadnych komentov nedočkajú). Tomu sa môj server bude snažiť zabrániť.

Áno, viem, že admini sa často dostávajú do nemilosti a z každého serveru z času na čas niekto naštvaný odíde tresnúc za sebou virtuálnymi dverami. :-) Iste to prinesie kopu problémov, aj takých, o ktorých sa mi dnes ešte ani nesníva. Počítam s tým a dívam sa na to skôr ako na zdroj zaujímavej skúsenosti, ktorú okolnosť som nepredpokladala. Fungujem takto už roky – do mnohých akcií nejdem s nadšením, že to musí vyjsť, ale so zvedavosťou, na čom to zlyhá, keďže si myslím, že som zabezpečila všetko. :-)

Pekná báseň, treba si ju asi radšej prečítať nahlas - tak vynikne jej forma. Podarila sa ti.

Zo snov a plánov povstala celá naša civilizácia. Často z takých, ktoré sa zdali na prvý pohľad absurdné či ťažko realizovateľné. 

Tvoje plány sú (a ako Ťa poznám, vždy boli) ambiciózne. Chceš robiť veci inak (a podľa Teba lepšie), ako ostatní. Založiť vydavateľstvo je naozaj pekný sen. Veľmi Ti prajem jeho naplnenie. Získame tak ďalšiu kolegyňu, kam budeme môcť presmerovávať autorov, ponúkajúcich nám tento žáner (už dnes tak robíme, pretože ľudia nám vytrvalo posielajú rukopisy rôznych žánrov, napr. tzv. ženské romány, ezoteriku, cestopisy a pod.).

Pred časom tu už takýto nápad bol - dostal som asi pred tromi rokmi mailom žiadosť o radu pri zakladaní vydavateľstva zameraného len na sci-fi. Podrobne som im odpovedal, ako sa dá vydavateľstvo založiť ("ľahko a za jeden deň"), koľko povinností má vydavateľ voči štátu (kopu, ako každý podnikateľ), na čo by si mali dať pozor a nad čím mávnuť rukou. Žiaľ, odvtedy som o nich nepočul, zrejme podcenili dva handycapy, ktoré ich na ceste k úspechu čakali: malý slovenský knižný trh v kombinácii s menšinovým žánrom. (Neverte táraninám, že existujú len knihy "dobré" a "zlé" alebo len "dobrá" a "zlá" hudba - darmo je operné dielo "dobré", prívržencov metalovej hudby nedotiahnete do lóže Národného divadla ani párom koní - analogicky: poznám MNOHO ľudí, ktorým keď ponúknete knihu či film žánru sci-fi, povedia. "To nie!" Ja napríklad nečítam detektívky - nudí ma to, darmo sú "dobré" - môj postoj tu však nezaváži - detektívky nie sú menšinový žáner - vydávajú sa aj na Slovensku v desaťtisícových nákladoch. Sci-fi určite nie.)

Či je sci-fi "menšinový" žáner, o tom sa dá diskutovať. Hoci som bol vždy jeho veľkým priaznivcom, myslím si, že je - z hľadiska čítanosti (= predajnosti) kníh určite. A na predajnosti kníh každé vydavateľstvo stojí a padá.

Nápad s literárnym serverom s presnými pravidlami je tiež dobrý. Žiaľ, ľudia (vraj okrem Nemcov) nemajú radi "presné pravidlá" a na internete už vôbec nie. Tvoj portál tak môže skončiť ako "elitný klub" s menšou návštevnosťou. Ale "elitný klub" sa mne (ako anglickému lordovi), celkom pozdáva (prečo by sme na všetky stránky mali púšťať "hocikoho z ulice"). 

"Nezmyselné komentáre"  - často práve tie smerujú k jadru veci. A mazanie komentárov je tiež na diskusiu, sem-tam to hádam aj treba, ale radšej nie - internet je ríša slobody. Niekedy však ťažko odlišiť slobodu od anarchie. Čo s tým? Zatiaľ sa nikomu nepodarilo internet "skrotiť" - je ako povodeň - postavíš jednu hrádzu, voda ti podomelie druhú, alebo ti vyschne koryto (oj, aký pekný dvojzmysel). Z napísaného nevyplýva, že s povodňami netreba bojovať. Pod úplnú kontrolu však web nedostane nikto - platí to rovnako pre štáty, firmy i jednotlivcov. 

Vlastniť funkčný a navštevovaný portál s určitým zamerením si od správcu vyžaduje množstvo hodín času, pričom táto činnosť je nepretržitá a odmenou za ňu je často akurát tak "dobrý pocit", že ste niekomu "poslúžili" - pritom sa Vám nikto zato ani nepoďakuje, skôr vás bude kritizovať. Priamy úžitok z toho máte malý alebo nijaký - a nemyslím tým len peniaze, ale hlavne množstvo času, ktorý tomu budete musieť venovať. V podobných prípadoch používam svoju okrídlenú vetu: "Ide o vzácny prípad ľudí so sklonom k sebapoškodzovaniu".

Držím palce!

-vp- 

Áno, prepisovať, vylepšovať, škrtať – s tým úplne súhlasím. Chcieť publikovať okamžite po dopísaní je hlúpe a je žiaľ dosť autorov bez akejkoľvek sebareflexie, ktorí potom situáciu tým poctivým len sťažujú, lebo poriadne odradia všetkých tých redaktorov a spisovateľov.

Či by som dala väčšiu možnosť pre nepublikovaných? Úprimne, už dlhšiu dobu o tom snívam. Zaradila som to do kategórie vecí, čo urobím „keď budem slávna a bohatá“. :-D Jednou z nich je aj založenie vlastného vydavateľstva, vydavateľstva len na žánre fantastiky, ktoré bude jedinečné tým, že bude odpisovať úplne všetkým autorom. Ale – pozor, nejakú súdnosť predsa len mám – autori spočiatku môžu poslať iba obmedzený, malý počet strán, presne ako píšem v príspevku, na ktorom sa ukáže, či má vôbec cenu prečítať si rukopis až do konca. Až keď pár prvých strán zaujme, autor dostane výzvu zaslať aj zvyšok. Odpoveď však príde vždy. Ale ešte predtým založím ten literárny server, kde žiadny prispievajúci nemôže pridať nový príspevok, ak nemá komentárov pod cudzími dielami viac ako svojich príspevkov. Prirodzene, na naštartovanie tohto systému budú prvé príspevky musieť byť „grátis“. A podvodníci pridávajúci nezmyselné komentáre budú zabanovaní.

Jaj, tu na internete človeka toľko vecí naštve, že ani nevie, do akých zlepšovákov by mal skôr investovať – ak sa ovšem raz z toho hnoja dostane a nebude si na webe v chudobe dvíhať tlak do konca života. :-)

Súhlasím s názorom, že človek sa môže zdokonaľovať aj pri písaní románu. Ak si nebude myslieť, že hneď po jeho napísaní sa oň vydavatelia pobijú, ak ho bude - trebárs aj niekoľkokrát - prepisovať, opravovať, vylepšovať, prípadne aj po častiach, či úryvkoch zverejňovať napr. na webe, aby si otestoval čitateľov. 

Na radu "začínajte kratšími útvarmi" môže potom reagovať vetou: "Už sa stalo". 8 rokov sme v škole písali "kratšie útvary", vždy som tam excelovala, teraz sa chcem popasovať s niečim dlhším.

A k tým "väčším možnostiam pre nepublikovaných" - ponuka rukopisov presahuje finančné i časové možnosti vydavateľov asi 100-násobne - aj my - hoci jasne deklarujeme, že naša parketa sú odborné knihy, sme doslova zavalení ponukami na publikovanie a preklad kníh z celého sveta. Naviac, slovenský knižný trh je v kríze, mnoho kníhkupcov krachuje, v skladoch sa hromadia knihy. Veľké reťazce začínajú tuším fungovať na princípe komerčných rádií: "Hráme iba hity" = ak sa kniha do 3 mesiacov nepredá, vrátia Ti ju (ošúchanú) a viac ju do predaja nezoberú. Pozor, jeden reťazec predajní zahŕňa 20-50 predajní, takže, ak Ti vrátia titul, prídeš napr. o 30 predajných miest. Ak to urobia 2-3 reťazce, zostanú Ti v sklade hroble kníh, ktoré už nikdy nepredáš. Malých predajní ubúda, knižný trh ovládnu časom 2-3 reťazce s predajňami vo veľkých obchodných centrách. Tie budú rozhodovať o tom, ktorá kniha a či vôbec sa bude predávať. A predávať sa bude to, čo sa do 3 mesiacov vypredá. Veru tak, Žilberťe Bekóďe, tu sa hrá o lóve a nie o nejakú literatúru. Beletria sa cez internet vo väčšom množstve predať nedá, ľudia si potrebujú knihu prelistovať.

Dávala by si v tejto situácii "väčšie možnosti pre nepublikovaných", t.j. vydávala neoverených debutantov, alebo by si radšej vzala knihu známeho slovenského autora, ktorý sa číta, resp. siahla po preklade knihy, ktorá bola preložená napr. do 30 jazykov a zaujala, povedzme, 10 miliónov čitateľov po celom svete? 

Znova (asi po 50. raz) pripomínam, že Enigmy sa problémy s publikovaním pôvodnej literatúry týkajú len okrajovo - my pôvodnú tvorbu prakticky nevydávame a trh s odbornou literatúrou je dosť odlišný od predaja beletrie. Až sa čudujem, že tu o tom opakovane diskutujem, keď sa ma to nejako bytostne netýka. Človek je už taký...