Najnovšie komentáre
Tá druhá sa mi páči viac, aj čo do formy, aj čo do obsahu, ale ani toto nie je zlé. Ešte mi tak napadlo, či vyčkávali cielene, ale nič sa nedialo, tak si to "vyriešili" sami, alebo ako to bolo myslené.
Čo by som ti tak. Stará dobrá klasika ;)
Už som sa bála, že tento môj počin zanechá po sebe len malú odozvu, čo by ma teda nepotešilo – hoci ho ani zďaleka nepovažujem za nejaké svoje „top“, predsa len čas, ktorý som venovala zapísaniu stovky strán, nebol malý. Nehovoriac o myšlienkach, ktoré som sa snažila čitateľom predostrieť. Občas som mala pocit, že hádžem hrach na stenu...
Som rada, že záver prekvapil i tomu, že si prijal môj názor na slobodu. Nedávno som viedla o slobode a podobných témach dosť dlhé diskusie a trvám na tom, že kto miluje, alebo ním zmietajú iné silné emócie, nikdy nie je slobodný. Sloboda je vykúpená draho – všetkým, za čo stojí žiť.
Tak sa to napokon všetko skončilo úplne inak, než som predpokladal. A môžem povedať, že som naozaj rád, že to dopadlo takto, lepší záver som si ani priať nemohol. Najprv som si myslel, že záverečná myšlienka v podstate prišla už v predposlednej kapitole (preto som sa i vyjadril, že písať ďalšiu už vlastne nemá zmysel) ale to som ešte netušil, že nastane takýto finálny zvrat :)
V poslednej dobe som bol už trochu skeptický k smerovaniu príbehu, teraz však môžem otvorene vyhlásiť, že hodiny strávené s Denníkom stáli za to!
Táto, viac ako dôstojná bodka za príbehom ešte zvlásť vynikla nad väčšinou ostatných kapitol.. snáď tou trochou pozitivity, ktorú vniesla do pochmúrneho príbehu, značnou dávkou prekvapivosti a tiež nahromadením množstva myšlienok a postrehov, z ktorých keby som chcel vypichnúť tie najzaujímavejšie, musel by som sem skopírovať celý text :P
Spomeniem teda akurát melódiu z rádia, drobnosť, ktorá spustila celý rad emócií, prekvapivo i vrátane strachu. Tak podrobne analyzovať samého seba ako to robí Jackie, dokáže málokto...
Velmi sa mi pozdávalo i jej hodnotenie slobody, tak vzdialené väčšinovému názoru. Ľudia si myslia, že sú slobodní, alebo, že vedia, čo obnáša sloboda.. pritom sú zviazaní svojimi emóciami, túžbami, potrebami, mienkou iných... Toho všetkého by sa museli vzdať, aby ochutnali slobodu, ktorá by vlastne, ako píšeš, nechutila nijak. To všetko umocňuje výborný epilóg, smejúci sa "slobodnej vôli". Tá by mohla jestvovať snáď len v prípade, že by neexistovalo nič okrem nás.. dokiaľ však je svet a ľudia naokolo, nebudeme prichádzať, odchádzať, vzdávať sa, ani sa odvracať – budeme len dostrkaní, vyštvaní, okradnutí či odmietnutí.
Je to vlastne na súťaž. Chcela by som vedieť že čo si myslíš že by som tam mohla dať. Ja som myslela že by som mohla spojiť to Nevera k vlasti a Stretávky na horizonte čo si o tom myslíš ?
Ahoj, chcela by som sa ťa opýtať či by si mi nepomohol s niečím ? Prepáč.Nedá sa tu napísať správa, tak ti píšem cez komentár.
A mne sa to veru celkom páči. Teda dosť. Píšem hrozne neskoro, viem. Najprv som mala z toho zmiešané pocity, a potom som sa už nejako nedokopla ku komentovaniu. Ale tak, hádam si to nájdeš.
Čo mi trošku drhne, je koncové spracovanie prvej strofy (asi chápem zámer, ale aj tak to vyvoláva trochu zmiešané dojmy u mňa). A v tej druhej ma trochu mätie to striedanie osôb. Ale inak sa mi to páči. Taká dobrá jednohubka.