Viac o autorovi
Mám 18 rokov. Písaním som začala v asi 12 , príbehy. Neskôr to boli básne.
Keď som písala, brala som to ako únik. Terapia. Vypísala som sa. Dala som to do veršov. Do slov svoje trápenie. A časom som dokázala dať na papier nielen smútok, ale aj hnev, šťastie, nádej....Všetky pocity. A dnes tvorím.
Všetky príspevky od autora
Dnešný článok bude troška iný. Priznám sa, že som ani nevedela, že dnes nejaký článok napíšem. Ale spontánne nápady sú tie najlepšie no nie? Chcela by som sa dnes trošku povenovať téme, ktorá je z iného odvetvia, možno. Alebo to príde tak len mne.... Ak v článku budú nejaké chyby alebo skomoleniny…
Mama. „Len“ jedno slovo. „Len“ dve slabiky. „Len“ štyri písmená. A i tak pre mňa znamenáš život. Znamenáš pre mňa život doslova. Veď si predsa tá, ktorá ma 9 mesiacov nosila vo svojom brušku. Si presne tá, ktorá ma nosila pod svojím srdcom Nie je to však len to, že si mi dala život.…
Nikto kto si neprešiel stratou mamy, si to ani predstaviť nedokáže. Darmo môže ten človek byť aj najempatickejší na tomto svete, nedokáže to. A niekedy je empatia prezlečená ľútosť. My deti mám, ktoré sú už našimi anjelmi, sa sem tam až bojíme o tom povedať. Máme nejaké nové známosti, dozvedáme sa…
Vojde do vane a púšťa vodu, akonáhle sa dotknú kvapky jej tváre, už vie že po sprche jej oči podliate budú, a že zas to bude tak jak stále, púšťa vodu a necháva tie kvapky stekať, už to ide, robí všetko pre to aby nemusela plakať, ale pocity v nej búria sa a to vzdáva, keď je v sprche bežne sa jej…
Comments
Pridať nový komentár