Zvláštne, aká podobnosť je medzi našimi osudmi. :-) Tiež som nikdy nijako zvlášť netúžila po štúdiu biológie, ale keďže z niečoho sa maturovať muselo, dala som si biológiu A formou. Ešteže som s neskoršieho ročníka a namiesto piatich maturitných predmetov sme mali povinné len štyri. Aj tak som mala dosť. Tiež mi posledný rok pred maturitou ubehol extrémne rýchlo (no tak rýchlo ten čas beží doteraz) a tiež som dostala dvojku s Božou pomocou a s odretými ušami. Na vysokú školu sa tiež ísť muselo tak čo už - išla som na tú biolu. Na bakalárskom stupni som toto rozhodnutie síce neľutovala (hoci telefónne zoznamy som sa tiež nerada učila - vlastne, ja som sa nerada učila celkove a zostalo mi to dodnes). Ale predstava, že by som niekedy v tomto odbore pracovala, je pre mňa smiešna.

Nevadííííí nevadííííííí neva neva neva nevadi :D

na tomto stroskotalo moje odhodlanie ísť študovať ekonómiu a zabezpečiť si budúcnosť a dosť veľké šance na to nájsť is prácu. =) Keď som si predstavila, že si mám päť rokov tlačiť do hlavy veci, ktoré ma nezaujímajú a potom po zvyšok života robiť prácu, ktorá ma nebaví...fuj =D

Tak idem na filozofiu, čo je absolútne neperspektívne a netuším, čo so mnou po tom štúdiu, ale...mám nejaké alternatívne plány na prípad núdze, z ktorých vyžijem, aj keď nezarobím bohvieaké prachy =D Radšej to, než zabíjať vzácny čas vecami, ktoré vlastne nechcem a nezaujímajú ma.

Nuž, tak Ti gratulujem, Ty aspoň vieš, čo Ťa baví. Ja som to "šťastie" nemala. Alebo skôr, vedela som, čo by ma asi bavilo, ale malo to možno ešte menšiu perspektívu, než filozofia. Je dobré, ak vieš, čo chceš a nebojíš sa za tým ísť ;)