Viac o autorovi
Skutočná cesta života začína tam, kde končia vychodené chodníky...
Všetky príspevky od autora
Hra na mačku a myš,a ty ma nechytíš.Pravidlá sú známe,ak sa niekto chytí, vždy sa pobozkáme.V tej tme to nemusíš byť ty a viem, že túto hru máš rada,ak pobozkám inú, nebude to zrada?Ak ma chytíš ty, dáš mi dole tričko a džíny,ak ťa chytím ja, pôjdeš na bikiny.Nevolaj prosím do našej hry iné pekné…
Máš ma rada?Tak máš či nie!?Pošli prosím, tajné znamenie.Napríklad bozk keď budem spať.Alebo ma skús dúhou rozplakať.Máš ma rada?Veď vieš, ťažko sa to háda.Je to ako dlhá niť,keď ťa prsty nechcú prezradiť.Máš ma stále rada?Tak dotkni sa ma jedným z nich, nie som panic ani mních.Máš ma stále rada…
Na teba čakám,
na tvoje stopy v daži,
na tvoj dych a tlkot srdca.
Ako ma to dráždi.
Splietam si s vetrom vlasy
a stromy sa chichocú,
tak ako deti v piesku asi,
a mať tak všetko v paži a navždy,
ako ma toto dráždi.
Opakom času je nečas,
tak príď ako to robí každý,
tá nečakaná pauza
medzi tebou a…
Keď sa raz vietor s lístim pohrá,
bude to krásna letná dohra.
Hra na maliny a višne,
hra na pery pokorné a pyšné.
Hra na maky a hrach,
hra na piesok a prach.
Ak raz budeme v tom lísti zaviati,
budeme tam dvaja.
Ja a ty.
Keby som bol v tebe,
bola by si vo mne!?
Tak povedzme to sebe bez ostychu, skromne.
Skromnejšie to nejde!
Ver mi moja milá,
odchodom ty zo mňa,
by si ma zabila.
Bola by to vražda,
akú pozná každá,
čo rozlúčkou ma zasa,
chladno utratila.
Ukradnem ti ruky,
lebo sa mi páčia,
lebo ma na hrudi tak…
Minule som sa ponoril do hrozitánsky hlbokej studne. Mala aspoň 20 metrov. Bola v nej voda, čistá ako krištáľ. Trochu som sa bál. Narazil som až na samé dno. Ľahol som si na chrbát a vydýchol som vzduch z pľúc, ktorý sa rozdelil na desiatky malých bubliniek. Vyleteli zo mňa ako kŕdeľ vtákov. Ako…
Až si nebo ľahne k mojej tvári,
do lona mi zloží ruky,
dotkne sa mi srdca a
všetky zmysly zmúti.
Až si nebo ľahne k mojej tvári
chcem sa dotknúť tvojich pier,
len zľahka tak, ako sa dotýka
unavenej duše mier.
Len tak letmo preleť rukou
po lícach ako vetroň
hladí stromy,
ako sa vznáša ponad
stĺpy…
Do vetra vravím slová,
len tak ich šepkám ako kvety šepcú,
do vetra ticho vravím slová,
čo v mojích ústach byť už nechcú.
Do vetra vravím slová,
za tie nie však hlava zodpovedá,
len duša takto zvláštne volá,
chce poslať slová, v mene zveda.
Agenta "Vetu".
Čo je rozhodny a rýchly,
jeho iné…
Sme dvaja nahí, ja a ty.
Sme už dávno láskou zajatí.
Sme dve duše.
Ja biela ty čierna,
ja neverný, ty verná.
Sme tak hriešne blízko,
že sme jedna bytosť.
"To si povedal tak trochu zvláštne,
že nie je mi to celkom jasné.
Ľúbiš moju dušu, či moje telo!?
... prepáč, to mi len tak hlavou preletelo."
"…
Keď dobrý kohút stretne dve sliepky zoči voči,
tá jedna ho zavrhne a tá druhá skočí.
Keď skočí a trafí na to správne miesto,
opätuje jej kohút útok sľubom, o krásne hniezdo.
Plné vajec a trávy,
a sľúbi aj lásku neláskavú, do únavy.
Sliepka bude strácať pierka a výšku,
aj kurz stratí,
a o …
Comments
Pridať nový komentár