Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
Ak sa pýtaš ako sa dá žiť šťastne,
skús si kúpiť pobyt na Icelande.
Ak to nie je to, po čom túžiš,
Pozvi na rande osobu ktorú ľúbiš.
Chcem žiť šťastne, pýtam sa ako na to,
možno stačí žiť len usmievavo.
Nie nadarmo sa vraví, že úsmev dokáže zlepšiť deň,
keď sa usmeješ,
pri srdiečku ma…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od…
Comments
Pridať nový komentár
Ver, či nie... Dnes mi toto úplne zapasovalo do nálady.
O štýle sa nebavme, to že píšeš parádne vieme, ale ten obsah...
Ani neviem, či je geniálne to, že nie len jeden ale viacerí rozmýšľajú podobne.
No ak aj je, asi nie je dobré, že nad takýmto obsahom.
Ale zopakujem... dnes mi to sadlo do nálady ako "riť na šerbeľ" a to už je čo povedať.
Zostaň s múzou ako smrady s lúzou!
S pozdravom,
Dušan Damián
Je to trochu odlišné od toho, čo publikujem väčšinou, možno vulgárnejšie ale jednoducho dnes vo mne nejak pretiekol pohár znechutenia..
trefné a šikovné, mne sa to opäť páči :)
najlepšia je jednoznačne posledná strofa.
v poslednom čase sa ti tuším v literárnej oblasti dosť darí...len tak ďalej!
Ďakujem Kati :) mne sa tiež najviac pozdáva posledná.. bez sebakritiky by to vyznelo ako kázanie alebo poučovanie a to ja nerád.
Inak hej, mám teraz také plodnejšie obdobie, ale tak všetkého dočasu... veď príde skúškové!
Táto báseň sa mi páči. Jednoduchá, priamočiara. Kúsok pre mňa.
A veľmi mi pripomína niektorých ľudí. Takých, čo proste len sú. Majú naučené frázy. Odkukané gestá. Ale ani štipku vlastného, nič zaujímavé. Kopec rečí.
Všetci máme plno rečí.. hlavne ja. Keby som to len zrátal, koľko krát. Najhoršie ale je, že človek už nevie, či môže niekomu ešte vôbec niečo veriť. A úplne najhoršie, že i sám prestane rozlišovať medzi pravdou a lžou a stratí sa tak nejak sám v sebe a už len "je", ako píšeš. A všetko, čo povie, slúži len na to, aby mohol ďalej pohodlne vegetovať v tom svojom oportunistickom svete.
Daj si pozor!
Na zvieratá na slová a na ľudí a na ľudí!
Na ľudí a hlavne na ľudí!
Súhlasím s Katkou, tá posledná to zaklincovala.