lampy sú ako naše hlavy
ibaže oni svietia a my už zhasíname
všetci ale chápeme čo musíme
a tak robíme čo máme
prišla tma
čoskoro sa prebudíme
a lampy budú nemé
je tak málo času
kedy môžeme robiť to čo chceme
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
sú také krátke verše o tomako sa láme oblohaza plotom plot a za tým plotomprežila noc len samotanecháme na život čo bude so životoma gordický uzol ešte viac zamotať?
zaniesol som ťa do stratenej krajinychcel som byť nežný a nevinnýale ani jedno som nebol a až keď raz prídem tam kam musím prísťlen ti na rozlúčku pošlem listže ty si bola mojím nebom zaniesol som ťa asi až ďalekokde sa rozum súdi s človekomktorý nechce nič iba ľúbiť no ale rozum stále rád…
básnik ten má v perách bohatstvoaj v ceruzkách a prázdnom papieri píše aj keď nikto neverínakrajšiu báseň perom na pery a nedopustí omyl pokusubezhlavo dáva hlavu k hlavea pusu na pusu
kde bolo tam boloa zrazu nebolouž nikdy nebudemám to už v osude rozum je profesorškoda že nebol skôrnež naše srdcia šlicestou kde zamrzli
kalykto vie kde vzalia komu dalitoľko krásykoľko ukrývaju tvoje vlasy lucyešte raz skúsimzakričať: tu si?a z diaľky: nietak ťa len prosím o odpustenie bolisme a to bolíže sme už bolia viac nie tak ťa len prosím noci aj dninezabudni
slnko už zaspaloa hviezdy vstalitakí sme pri nich malí kým opäť zasvieticez svoje teplé ramenáty budeš stále ďalekoa navždy stratená
v očiach máš moria aj oceányvečnosť ktorej sa všetci bojímea aj keď chcem z tvojich úst počuť letozatiaľ len čítam o zime v očiach máš moria aj oceánypríď a už ostaň navekymilujem keď sme spolu samia zomieram keď sme si ďalekí
všetko čo padámusí spadnúťnež sa znovu odrazí milujem tvoju vôňu armanimilujem tvoje vlasytaké dlhé krásne a voňavéako všetko čo je pred namiza neotvorenými dverami
Pýtali sa či to bolíveriť v niečo poznačené neveroumáčali mi rany v solia ja som ti z letných polípodaroval gladiolyčervené a tajomné tak ako nov chceli aby som bol nimizapaľovať niečo čo už nehorí?predsa ešte trošku dymía tak som ti počas zimy pošepkal: to teplo príjmiso šťastím a troškou pokory …
vravela siale teraz si tichomlčala siale teraz to mám smutné na bielomneodpísal somtak trochu s pýchoutak trochu s vinouže by som bol zlodejom gladiolytie už dávno zvädligerbery a ružetie boli o ničomvždy keď kvetly loukyteba zaujímalo niečo iné a hocičo
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
MAXWELLOV DÉMON
Večer mala prísť Mendy a keďže som vedel, že budeme piť a následne mať romantické chvíľky, objednal som si pre istotu tabletky Calvex, pre diabolskú erekciu – prinesené kuriérom v diskrétnom balení. Ich slogan o super rýchlom nástupe trochu zavádzal. Ako som odhadoval, pili sme –…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od…
Comments
Pridať nový komentár
a si spat...len momentalne na Podoli :)
Máš perfektné básničky.
Si v Prahe?