tak ako tráva v trblietavom ráne
nehybne skláňaš svoje vlhké dlane
ako tráva
ticho odovzdane
zostáva trávou aj keď na ňu siahnem
tak sa ti stáva
s rosou na krajíčku
vždy vystrieš steblá
keď si na ne ľahnem
1900
Kope vás múza
tak ako tráva
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
MAXWELLOV DÉMON
Večer mala prísť Mendy a keďže som vedel, že budeme piť a následne mať romantické chvíľky, objednal som si pre istotu tabletky Calvex, pre diabolskú erekciu – prinesené kuriérom v diskrétnom balení. Ich slogan o super rýchlom nástupe trochu zavádzal. Ako som odhadoval, pili sme –…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, čaká na Vás v kníhkupectvách bux.sk)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
(bux.sk, DMOC od 1.1.2026: 17,-€)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora. Vstávam zo svojho pilotského…
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
Comments
Pridať nový komentár