Neviem nepamätám si kedy sa to stalo
Kedy mi to vtáčatko srdce dobodalo
Nechcem, nespomínam si, nie som ani básnik
Čo núti ma písať? Jej pohodenie vlasmi
A ničím sa vždy keď spomeniem si na ňu
Už oči ticho pršia a ruky pokoj kradnú
Lámem si hlas a nechápem sa sám
Či malé vtáčatko nie je len klam
Veď vtáčatiek sú kŕdle tak prečo práve toto?
Jedno vždy zabolí a býva tam za plotom
Nezlomne v diaľke si svoj príbeh žije
Pri úteku cez plot srdce mi bije
Ako vždy po vzlete prichádza pád
Pozná ho každý, malý na duši chlad
Len čo som rozprestrel do výšky krídla
To moje vtáčatko - láska mi zmizla
Kto hľadá nenájde, ten sa len žerie
Z milého vtáčatka ostáva perie.
Comments
Pridať nový komentár