Epicentrum všetkých vzruchovčlovekom lomcujúcim.To ľudské srdce je.Tak ľahko doň človek padne.Prečo neostane priezračne čistýmako voda v jazere?Azda preto milí moji,že dnes už ani tá voda v jazerenie je čistá-nie tak človek dneška.Tá čistota sa mení na prázdnotuktorá je vari horšia ako kal.Žiadne…
Všetci a jedinýpísali dejiny.Všetci mali perá.Jediný písal.Bez neho nepohli sa.Jediný totiž vieprečo, kam a ako.Naloží jedinevšetkým darebákom.Prispieval jedinýk spoločnej veci.Vedel, kto nestíha:"To ONI - všetci!"Keď začalo pršaťjediný mal dáždnik.Všetci však vedeli,že dážď je krásny.Smutný k nim…
Ruky sa mi trochu trasú, keď zapínam lampu na nočnom stolíku. Na stene sa vytvorí jasný kruh žltého svetla, zvyšok izby je v príjemnom prítmí. Počkám, kým si sadneš do starého kresla. Teraz ti zahrám svoju tieňohru. Pomaly rozopínam gombíky a sledujem tvoj pohľad. Si vážny a pokojný. Máme kopu času…
Dnes som sa rozlúčila s priateľom. Nie nadlho, čoskoro sa ukáže. Nebude predsa tak ďaleko, aby nemohol kedykoľvek prísť, a také tie reči. Dnes som sa rozlúčila s dobrým kamarátom a keďže som sa nelúčila prvý krát v živote, tak je mi jasné, že nadlho. Že bude nekonečne ďaleko a už nebude mať čas len…