Že nie je ani duch, ani anjel, čo spadol z neba.Hej to viem, čo však viac mi k tomu treba. Možno dotyk, možno jemné pohladenieMožno že pohľad priamo do očí.Na teraz mi však musí stačiť rozjímanie Raz mi však ani to už nepostačí. A potom stane sa, že nohy vezmem na pleciaA svetom budem do súmraku…
Kde budeš keď začnú vojnu vyhlasovať?
Čo tam uvidíš spod toho svojho nevinného závoja?
Kde budeš keď budú Boha oslavovať?
Tam sa budeme my medzi smrťou a umieraním potulovať
Kde budeš keď nás budú ponižovať?
Kto im vysvetlí že pravda vždy slepá bola?
Súmrak horel ako predzvesť záhuby zoslanej…
Život je krutý, tak strašne krutý...
Tak ako hlboké banské huty.
Tak ako baníci vždy fárajú hlbšie...
hlbšie na dno, dno svojej duše,
Kde hľadaju silu.
Silu sťa jedno lanko kuše,
Ktoré vystrelí šíp až do neba,
Do neba z ich duše…
Tak nech všetci ľudia cítia vieru!
Nech banská čerň zmení sa…
Bolo to... Teda stalo sa to ešte v dobách keď neboli hodinky ani kalendáre, preto nevieme kedy presne to bolo. Tiež všetky mapy boli kreslené asi pre milú Jarmilu, takže nevieme ani kde presne to bolo. Vlastne keď sa tak nad tým zamyslím, ani nevieme, či to vôbec bolo, ale to riešiť nebudeme.…