Duša sa zatackala keď som jej strelila zaucho. Rozbehla som sa smerom k východu, ale stihol ma zachytiť jeden z mužov stojacich neďaleko tej prekliatej Duši.
„Pustite ma!“ vrieskala som. Šklbala som sa ako sa len dalo, ale nedokázala som sa im vytrhnúť. Bolo toho na mňa poslednú dobu priveľa.…
„Nedotýkajte sa ma!“ jačala som z plného hrdla.
Duša sa odo mňa oddialila. Mala ryšavé vlasy a bola malého vzrastu. Mala som pocit, že sa čochvíľa poskladá na zem, pretože vyzerala neuveriteľne krehko.
„Prosím ťa, ukľudni sa. Volám sa Vanda, u vás ma volajú Pútnička. Ako sa voláš ty?“
Olizla som…
Píšeš mi na septembrové lístie,
že naše leto práve vytriezvelo.
Ale žiadne smelé priznanie
ti nezaškrtne plus tak manažérsky,
ako lacno si hoden.
Posteľ práve dostala tretí pár nôh
a zutekala spodo mňa tam,
kde modlivka ustieľa ti /nočnú/ noru.
Čo so mnou?
Neklam.
Prespím ukolísaná kdesi,…
Strnisko odvahy
bez korienkov
v mojich prstoch
In medias res
Deus ex machina
Živočíšna,
plná nepochopiteľných
zatmení
je láska na obojku.
Čo ak šepot tvojich očí
už
ostane vrytý
v mojej hebkej hanblivosti?
Ale ja viem.
Keďže strašne škriabeš,
nik to po tebe
neprečíta!