Bol už neskorý večer a bolo pochmúrne počasie, vietor nezbedne rozfukoval dažďové kvapky na všetky strany. Kráčali bez slova k jej domu, šiel ju odprevadiť, keďže už bolo neskoro. Keď prišli k dverám, vrátila mu kabát, ktorý jej požičal a poďakovala za odprevadenie. "Hm, a čo za to?", spýtal sa…
Vbehla som do bytu a rodičom som sa ani nepozdravila. Mama sa na mňa prekvapene dívala, otec ma ani nezaregistroval. Hodila som sa na posteľ a začala som srdcervúco plakať. Prečo práve moja sestra musí kráčať v mojich šľapajách? Vždy sme boli ako jedno telo, jeden duch. Mohla som to čakať.…
Tvoj chrbát sa mi otáča tvárou
a kabát zovšednieva
v siluetách mužov,
koľko kľúčov
od metafor odpustení
povaľuješ na povale,
ešte stále.
A moje chvenie
plazí sa popod dvere.
Maličkosť zahrká zamknutým prahom.
Štipľavým pohľadom
pováľaš motýľa v odkvitnutých púpavách
náhle skrvava,
vlčím…
„Takže Elenka, toto je tvoja tehotenská knižka. Prídeš mi sem o dva týždne a skontrolujeme, či je všetko tak, ako to má byť,“ hovoril mi ujo Jindra s úsmevom na perách.
Úsmev som mu opätovala a natiahla sa za podávanou knižkou. Oficiálne som bola už v druhom mesiaci tehotenstva a bola som…