Z duše poézia mĺkva sála
NO TAK! zachyťte ju
veď utečie nám
- do neznáma!
Zvnútra nás smútok ničí,
ten nech odíde preč.
A nielen kričí,
a seká sťa naostrený meč.
Do izby vošla sestrička s vozíkom na jedlo. Pristúpila k Petrinej posteli a ticho povedala: „Pani Borová, skúste sa posadiť a aspoň niečo zjesť." Petra sa pomaly otočila na chrbát. Ostrá bolesť jej prebodla stred tela. Zaťala zuby a opatrne sa oprela o lakte. Sestrička posunula vankúš dozadu. „…
Večer o pol siedmej som mala za sebou niekoľko vyšetrení, monitoring bábätka a neslanú večeru. Čupela som pri posteli a v taške som hľadala bagetu, ktorú mi Martin kúpil v bufete. Keď som ju našla, rozbalila som ju a sadala som si na posteľ. Ako som zdvíhala nohu hore, pocítila som, že zo mňa…
Hľa, vejárom klamstiev ovieva si tvár
a na múdrosť hrá sa.
Och milovaný náš si cár,
čo bez šiat prechádzaš sa.
Spasiť svet sa snažíš,
však malou si postavou.
Po bohatstve bažiť,
to ti bude popravou.