Za oknom vietor listy zametá
robí si tak poriadok
Keď srdce pravdu odmieta
a nechce s umom držať krok
Po okne steká kvapka dažďa
osamotená, nepridá sa žiadna
Tu počuť v tom tichu padať list
a čas musím nechať ísť
Pri okne ja a spomienky
popol čo len mrazí
cez dušu preniká,
pomaly krehne
správnu…
Stekajúc po kraji Pražskej ulicehnaní silou koní Marcelovýchneprístupní, úprimní jak Unicefna pruhovaných dresoch Barcelonymy spolu v jednom aute sedeli smea každý svedkom bol si svojej vlastnej trýzne I auto s nápisom popri nás prešlopolahať a chrnieť vraj ich heslomy s Marcelom prešli sme to bez…
Za čias bývalého socialistického systému sa vedúce štruktúry štátu usilovali vybudovať prosperitu spoločnosti prostredníctvom usilovnej práce, filozoficky sa opierajúc o vedecký materializmus. Zároveň však všetko, čo ľudia robili, ba dokonca i všetko čo hovorili muselo byť v súlade s komunistickou…
Kráča nočnou ulicou tlupa polnočných lovcov. Letmo padajúce lístie, jeho šum, tajomné, mĺkve pohľady, im ich kroky zneistie. Hľadajúci smer a aj rýmy. Hmlisté v myšlienkach. Občas krehké duše občas metamorfózy. Poeticky čisté... Ako jesenná láska vpísaná in memory veins farebnom či bezfarbo…