často sa pýtate sami seba
prečo fajčím?
dopekla veď niesom závislák
pravdou je, že jediná droga,
ktorú sme kedy mali,
bola láska
bohužiaľ nešťastná
tak ju nahrádzame inou,
podradnou-cigaretami!
1228
Kope vás múza
Pre fajčiarov
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Sedí.Len tak sedí.Sám a v kúte.Sliedi, či snáď nezhynie mu pohľadna nezhliadnuteľnom.Čaká.Dym z cigarety už naplnil celú miestnosť.Slepá hmla nenachádza únikový východ,a tak, čaká s ním.Mlčky a predsa sa jej spáry zarývajú do tajných útrob stien.Slza.Nie smútku, ani radosti.Slza, ktorú do očí…
Rovná cesta s hrboľami.Padá.A s ním aj hviezdy.Želajte si niečo!Želajte si niečo a len sa prizerajte ako umierajú!Je krásne vidieť ich padať,ale vstať už im nepomôže nikto. Čo ak by každý zdvihol jednu hviezdu?Noc by bola dňom ,ale deň nikdy nocou a na nebi by nebolo miesta.Popadali by z neho snáď…
Atrament v kalamárizvláštnou vôňou vie omámiť.Smrť, lásku, zemaj nemé tváre blčiace prázdnotou,opíše slovami bez slov. Koľko nevyslovených a prázdnych túžobpláva v útrobách červených rúžov,dám stále nemenných? Pero...Vykupiteľ a či diabol?Každý kto písal aspoň raz priadol.
Oblečenie...S cieľom zakryť všetko krásnea snáď poodhaliť vnútro. Klamstvo. Pod šatami sme nakoniec všetci nahí. A neviditeľná symfónia duší,opantá aj telo.Len tak, bez varovania. Vo vzduchu cítiť vôňu smradua ty tu len tak sedíš.Zahalená a predsa nahá.
Už odbila posledná hodina leta a jeseň sa blíži na scénu míľovými krokmi. A ty len sedíš doma.Tajomný pozorovateľ v hrubom svetri a s čajom v ruke,opíjaš sa pohľadom spoza okna.Ach mágia stúpajúcej pary,naplň ma svojím prchavým kúzlom.Si iný ako ostatní.Vzdávaš sa posledným dúškomsvojho tepla,…
Vietor nemá rád spoločnosť. Zvlášť tú ľudskú. A tak nenápadne vyháňaní jeho slabým dychom, všetci utekajú do náručia tepla domovov.Len ja rada splyniem. V jedno, v jeden dych vypustený z dvoch úst.Spoločník ľudskej samoty, vždy vítaný a aj tak nepochopený.Suší slzy a vyfúkava bolesť vnútra.Radšej…
V kruhoch tvojej samotytancujúce lesné vílydržia sa za rukya vlasy im nečinne splieta vietor. Chodidlá bosé,osviežené v rannej rosea predsa vedia udupať.
Prázdna strana.Slová utiekli do inej rozprávky,nezostala po nich ani vôňa atramentuči aspoň náznak rýh autorovej poznámky. Prázdna stranačím si si to zaslúžila?Že nie si hodnájednej vety,slova,slabiky. Prázdna stranavyrozpráva príbeh bez slov.
Len ja a ty,chladný a drevený.Naše betónové tváre splynú v jednu – kamennú, nepriestrelnú. Tma a ticho,len kvapky dopĺňajú močiar pod nami.Stála, tmavá a ľadová vodavietor ťa obdarí vlnami,a či vlnou? Myšlienky odlietajú,tak ako noc odlieta na krídlach vážky. Nebadane.
Plač!Aj tak je neskoro,nik si nespomeniestávaš sa živou mŕtvolou.Smrt hlad nezaženie,nevyrieši problémy.Plač.Ten slzy neutíši.Akurát dušu rozbolí.Priateľov už nerozlíšisv cudzej krajine, okolíPlač.Daj sa do toho!Vyplač si dušu,nech vyjde mnoho.Otázky odklušúsťa splašené kone.Plač.Duša už utiekla,…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Ak sa pýtaš ako sa dá žiť šťastne,
skús si kúpiť pobyt na Icelande.
Ak to nie je to, po čom túžiš,
Pozvi na rande osobu ktorú ľúbiš.
Chcem žiť šťastne, pýtam sa ako na to,
možno stačí žiť len usmievavo.
Nie nadarmo sa vraví, že úsmev dokáže zlepšiť deň,
keď sa usmeješ,
pri srdiečku ma…
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler, k dispozícií v kníhkupectvách bux.sk)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie…
Autor: ChatGPT
Smutná včielka
Na lúke ticho, vietor len šepká,
v tráve si sedí včielka už krehká.
Neletí viac, krídla ju bolia,
spomína časy, keď zbierala z polí.
Kedysi kvety k nej samé sa smiali,
dnes sa už mnohé z nich stratili v diali.
Menej je farieb, vôní aj medu,
včielka len hľadí – kam…
‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.
‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek, sprevádzaný po dvoch stranách rovnými…
Pridať nový komentár