Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Sedel v prítmí miestnosti hľadiac do kníh, ktoré pred ním ležali na stole. Opatrne prevracal zožltnuté stránky kníh. Chvíľu odpútal pohľad od knihy a hľadel do plameňa sviečky. Potom si pretrel oči dlaňami a vzal do rúk knihu s názvom Mágia a jej hranice od neznámeho autora. Po chvíli však…
Šli lesom hodnú chvíľu. Keď si boli istí, že ich už nebudú prenasledovať zastali. Neďaleko zurčal potôčik, malý, krútiaci sa ako had s priezračnou vodou. Kone s vďačným zafŕkaním sa pohli k nemu, zohli svoje spenené pysky a začali rýchlo piť, akoby sa báli, že čoskoro vyschne. Tiona s pomocou…
Braband prudkým výpadom poranil Eddara na líci a na ramene. To Eddara nazúrilo a prešiel do protiútoku. Urobil fintu, ktorú robil nespočetne veľakrát, ktorá mu pomohla prežiť v mnohých súbojoch. Naznačil výpad z ľavej strany, prehodil si meč do druhej ruky a zasiahol pravú časť Brabandovho chrbta.…
Nik nestrážil okolie starostovho domu. Všetky stráže hliadkovali na jarmoku. Eddarovi sa to nepozdávalo, zdalo sa mu to príliš ľahké. Mal už podobné skúsenosti. Kogin šiel tesne za ním a pevne zvieral rukoväť meča. Ak je ten elf taký zručný v boji s mečom, ako aj vyzerá, mali by sme vyviaznuť živí…
Povetrím sa niesli ponuky obchodníkov, zvuky dobytka, vône bylín a korenín. Slnko však nesvietilo, na oblohe vládli čierne mračná, ako predzvesť niečoho zlého. Eddar sa držal obďaleč stráží, aby neriskoval Brabandov hnev a neskončil v okovách, tváril sa, že si so záujmom prezerá stánky a ich tovar…
Drakobijec nespal. Začul, ako sa kľučka na dverách pohla, začul vrzgot podlahy pod nohami. Oči mal zatvorené, ale pod prikrývkou držal dýku. Začul šuchot látky o telo, kroky. Nečakal. Rýchlo vstal, vrhol sa na osobu pred ním a povalil ju na zem. Dýkou mieril na hruď votrelca. Bola to tá postava v …
Starostov príbytok bol na prvý pohľad skromný, no vnútro sa skvelo bohatstvom. Lampy zo zlata visiace zo stropu a stien, koberce z divých vlkov, posteľ s baldachýnom, skrine z ebenového dreva, na ktorých boli vyrezané nahé ženy, obrazy rôznych krajín a v rohu pri dvoch kreslách sálalo teplo z …
Ten muž bol sám. Sedel v tmavej jaskyni a jediným zdrojom svetla a tepla boli pomaly dohasínajúce plamene malého ohníka. Pukot dreva v ohni a tiché kvapkanie vody zo stien jaskyne boli jedinými zvukmi. Muž bol potichu, načúval týmto zvukom a pritom potichu prežúval syr a zvyšky chleba, posledné…
Comments
Pridať nový komentár
Ak mám pravdu povedať, táto kapitola sa mi páčila o čosi menej než predošlá. Prišli ďalšie novinky, no trošku klišévitejšie. Trauma zo smrti ženy... zívam, nič nové pod slnkom. Navyše Tionino rozprávanie, zvlášť ten dlhý odstavec v strede, je strašne únavné. Štýl stále lepší ako v prvej kapitole, ale tu z neho opäť viac trčí istá začiatočníckosť – neviem to lepšie popísať. Čiarky už nespomínam, ale keď to budeš opravovať, neprehliadni „niesu“ a „nato“ v poslednej vete (to slovo treba rozdeliť).
No je pravda že tento rozhovor sa mi písal ťažšie :) a keď to sám tak čítam tak tiež niesom s tým až tak spokojný :) ale už som niečo pozmenil :) a tie čiarky... to mi vždy nejak ujde :D ale vďaka za postreh :) som zvedavý na tvoj ďaľší koment :) ale ďakujem ešte raz :)