A potom ostáva len zmieriť sa s tým, že v každej druhej žene budem hľadať len jej oči, a budem blúdiť po svete ako najšialenejší blázon, lebo sám dobre viem že jej oči nenájdem nikde iba v nej. A tak ostáva pohŕdať každou inou bytosťou, ktorá sa znížila byť menej dokonalá ako ona. Nechala po sebe smrad, nedoskladanú skladačku, porozkladanú všade, najmä vo mne a ja neviem ktorú časť si vybrať. Sledovať v telke nezmyselné nadpisy, reklamy hlúpejšie ako za socializmu a zábavu ešte iluzórnejšiu ako od Houdiniho. Chce to veľa snahy nenechať sa vtiahnuť a uveriť všetkým bezduchostiam, potom vyloviť v mori rybu sladkovodnú, vdýchnuť jej život a poslať nazad do výrobne na lego. A farby sa budú meniť ako chameleón. A ja na ňom ajtak budem vidieť jej oči. Aj keď sa veľkosťou vôbec nehodia.
Umiera sa vraj osamote bez veľkých fanfár a zbytočných rečí tak, ako keby to celé bol prečin proti ľudskosti. Ale ak niečo ozaj viem nedá sa stále carpe diem. Podvečer s plechovkou od piva vo mne dobrodruh ožíva a o pár minút zaspí. Rozsníva príbehy o zbierke básní takých, čo zdieľať mladí nebudú.…
„Kam to kráčaš?“ ozval sa výkrik chodbou do šatne.„To keby som vedel,“ zamumlal Andrej, pokrčil smutne plecami a šuchtal sa zamyslene ďalej. V chodbe bolo málo svetla a tak celkom nevidel, kto na neho hovorí.„Dobre Miško, vieme, že si intelektuál, že sa zamýšľaš nad nesmrteľnosťou chrústa, kým iní…
Počuješ? Zavri oči.Nechaj ho k sebe vkročiť.Nech vlna s vlnou bijea povie mi, že žijemaspoň na chvíľu. Vplíži sa až pod kožutam, kde iní nemôžu.Pritom iba kvapká,kvapká,kvapká. Každá posledná kvapkaje zároveň aj prvá.Dážď?Ten nech si ďalej trvá.Nech dávajú si do zubovkým my pri teple kozubovvnímame…
Som cépéčkár.A tym pádom mám zákonite menší..?Zmysel pre humor.Keď neviem čo je gottkoasi som sa vás strašne dotkol.A zásadne chodím vonkuna dva pivá na Patrónku S ruksakom plným každý piatokako na vraha neviniatokzízajú zástupy pravýchdomácich ľudíBratislavy.Cestou na hlavnú k rýchliku na východ. …
Utekalo jej oko doľava.Možno som sa jej trochu pozdával.Veď mám aj dioptrie,pár chlpov skraja šijei krok už takmer istý.Vedieť tak, čo si myslí...A možno radšejNevedieť. Mojím smerom sa dívalonajmenej jedno oko.To druhé trochu bokoma potmehúdsky žmurkalo:„Na chvíľu celkom zabudneš,kým si bol včera,…
Zapadám.Jak snehová vločka v lete.Čo so mnou? Už iste viete.Jak deravý zub na zábradlí.Pozrite, už ma odhadli.Jak štekot psíkov v malom meste.Sú také nežné, až svrbia ma päste. Ako keď vietor rozihrá zvony,pierko ti k nohám priveje,zapadám bezhlavo do tvojich vôní.Azda si na mňa spomenieš. …
Táto báseň vznikla ako lyricko-epická reakcia na môj dnešný ranný pocit zdesenia po tom, ako sme včera slávnostne požívali enormné množstvá pokrmu. (šak sviatky joj) Nemám dneska odvahupostaviť sa na váhu.Ach jaj
Na ulici leží zdochnutý holub, trocha peria, hlava a nič viac. Jedným očkom díva sa na obchodnú, dolu no a tým druhým na mesiac. Keby som ho pozval k nedeľnému stolu pofŕka mi obrus krvou hovoriac: Býval som mladý a ideálov dvesto že to dotiahnem na orla, sníval som. Keď sme sa večermi preháňali…
Diplom, ktorý už dnes nič neznamená,obrazy ľudí, z ktorých ostali len menáa hrozné zvyky matky.Pár listov básní krátkych,z ktorých sú už len riadky,slovíčka rebélie.Kde dnes ten rebel žije?V zošitoch popísanýchi pote vlastných dlaní?V dnešok sa nepremenípár starých vysvedčení.Listy kníhkrik a…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
a hodila do hlbín posledného nádychu,
nesmrteľný chlad a smútok ukázala
a zaviedla k Cháronovej lodi.
Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,
v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,
budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame
a nekonečne sa milovať v ohni.
…
Žiarivý závoj utkaný zo svetla miliónov tisíciek malých bielych bodiek z nekonečných diaľav sa nemo ukladal do perinky trblietavého prachu na palube vesmírneho korábu predierajúceho sa tmavou hmotou ponad žiarivú sféru Zeme, na kedysi nebesky sfarbenú podlahu, ktorá už dávno pripomínala zamračenú…
Na krídlach harpyí si mi život vzala,
milovala, zabila a odkopla z ľútosti,
beznádej do zlatého kalichu vliala
a previedla ukážkou pekelných bytostí.
Kam si sa láska stratila?
Putujem infernom sám, smädný a hladný.
Snáď si sa do prekliateho zámku vrátila,
kde stretol som ťa pred…
Dotyky očí
Na diaľku
Objatie pýtajú
Túžiš
Hoci ešte netušíš
Bolesť
Keď kúsok duše
Ostáva
navždy
s ňou
A v tvojej duši
Zostanú
Iba atómy
Jej úsmevu
Ktorý ty
Nikdy
Neobjavíš
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Comments
Pridať nový komentár
presne tak, neustale porovnavanie a vracanie sa k minulosti...to ale ubija, treba ist dalej, hoc je to velmi tazke ..