Holub sa na mňa díva cez oblok. Bez to aby ho postihol myšlienok tok. Závidím mu jeho slobodu, ktorá nespočiva v lete , ale v jeho bezmyšlienkovom svete.
Ako môžeme niečo vydávať za neoblomný fakt. Aký vzpupnosti a pýchy akt. V kolobehu zázraku prírody, kde sme denne svedkami zmien a obrody. Nekonečného života vývoja, a mi nevieme, ani čo v našich telách sa odvíja. V moci vesmíru a jeho nekonečných zmien, sme otroci našich cien. Tá falošná istota,…
Vták slobodne lieta nad našimi hlavami. V tých hlavách máme, samé problémy, V našich srdciach tiež slobodne lieta vták. Tak sa treba srdca držať, a myšlienky v hlave opustiť a tak nechať.
Verím v život. Verím v radosť. Verím v lásku. Verím v súcit. Verím v šťastie. To ostatné strach, hnev a nenávisť, nám iba v hlave rastie. Keď nebudeme zalievať túto burinu sváru, náš život bude taký, aký nemá páru.
Nenávisť ovládla ľudí. Mňa osobne to dosť mrzí Uverili objektívnej realite, tej z modrých javísk domácich, amfiteátrov, ktorá pôsobí celkom skryte. Pomaly sa vkráda do hláv ľudí, ich srdce stále viac a viac studí. Ako by povedal Hans Christian Andersen, pomôže slza, a skončí sa zlý sen. Ale zadrž…
Ako papierový motýľ zhorel nad života plameňom. Ten čo chcel svoju pravdu brániť kameňom. Pravda je iba na vec pohľad, iba názor. Nie je to zaručený poklad. Preto treba dať pozor, čo srdce nám vraví, aby sme neboli príliš dravý. A v živote ostali hraví. S láskou bez bázne a strachu, neskončili…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Rozhovory s mojím srdcom, sú vždy o niečom vrúcnom . reč ktorej rozumie, súcit, vďaka, láska, ocenenie na všetko opýtané odpovie. Ten dialóg je ako pohladenie. čim hlbšie je naše rozjímanie, rozpínam sa do priestoru a času, keď naslúcham svojho srdca hlasu.
Čo dnes znamená byt človekom, keď význam toho slova sa vytráca, a v bytí odvekom sa ľudskosť k nám nevracia. Nie je to tak dávno, na môj veru, boli sme takmer bratom, jeden druhému. Dnes v úzkosti a strachu zbabelom, sme si ako Kain s Ábelom. Nechajme splanúť svetlo v nás, počúvajme spločného…
Dni čierne ako páska,plynú ako čas minútu po sekunde.Odkrajujú si svoj diel, ktorý mu právom patrí.Pritom stačí tak málo.Vážiť si krajec chleba, v rukách matky, ktorá ho kladie na stôl pre všetkýchChytí nôž, spraví na ňom krížika potom sa pomodliza syna, za otca, za všetkých.Jeseň, plače v slzách…
autor Pavol Chrapáň Rád by som uzavrel bránu do minulosti. Chcel by som uzavrieť tu etapu svojho života, ktorá nebola zrovna najľahšia. Vyjadrujem to vo svojej básne zo zbierky, ktorá má názov V tieni života. Báseň sa volá"Cesta do zabudnutia". Cesta do zabudnutia Bolo to smutné obdobie, chvíľa…
Predstav si, že ideš na výlet. Vážne, skús si to predstaviť. Povedzme, že sa chystáš na turistiku. Napríklad na Štrbské pleso. A potom na Hrebienok pozrieť vodopády. Schválne som navrhol tento typ turistiky. Nevyžaduje totiž profesionálne vodcovské schopnosti ani špičkové vybavenie či drahé…
Zlý, horší, dobrý, lepší, najlepší, sú mocné zaklínadlá. Vtĺkajú ich do nás odpradávna, Až je naša hlava, vrecom plným hnoja, a ľudia sa sami seba boja. Avšak keď si vypočuješ hlas srdca, vtedy začne byť skutočnosť súca. Pochopíme aká je dôležitá kvapka rosy, chodiť po tráve bosý. A ako ta kvapka…
Či moc, či života zhon. Čím viac ťa pohltí tento babylon, ťažká je cesta z neho von. Nezúfaj v každom srdci drieme kľudu a lásky tôň. Stačí ju prebudiť a dosýta sa krištáľovej vody, lásky a súcitu napiť.
Pridať nový komentár