z vlasov si vyčesávaš zbytky nežnosti
do kúta schúlení
zahnaní
obdobím dlhých hmiel
prikrátkych na dotyk
scvrknutí
kamsi do kolien
odrazu
zblížení dychom
upreným tesne ponad pohyblivý piesok
do obnažených pliec
stierame
beznádej
opatrne presýpajúc ďalší deň
a
za dňom
deň...
chveješ sa
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Milí čitatelia Enigmablogu,
keďže som nedávno nastúpila na materskú ževrajdovolenku a moji kolegovia vyjadrili smútok z toho, že už im teraz nebudú chodiť isté pasívne-agresívne maily, ktoré síce pasívne-agresívne občas boli, ale na počudovanie im určitým zvráteným spôsobom spríjemňovali deň,…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
Liečba detí s ADHD pozostáva z multimodálneho terapeutického prístupu, tzn. z rôznych terapeutických intervencií (zásahov), ktoré sa vykonávajú súbežne tak priamo s dieťaťom, ako aj nepriamo s učiteľmi, vychovávateľmi a rodičmi.
Intervencia u dieťaťa: kognitívno-behaviorálna psychologická…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…
Comments
Pridať nový komentár
Nádherný príspevok.
Skutočne klobúk dolu.
S veľkou ľahkosťou ukrývaš hlavné myšlienky a hráš sa s textom.
Nie je to najlepšie, čo som od teba čítal, ale musím sa priznať, že tvoje príspevky na mňa pôsobia jednak veľmi príjemným estetickým dojmom, nútia ma premýšľať a v konečnom dôsledku mi dodávajú inšpiráciu.
Viac ťa chváliť nebudem, ale určite patríš medzi tých autorov, pri ktorých nevynechám jediný príspevok.
Zostaň s múzou!
Ja ti neponúknem nijaké odborné postrehy, iba dobrý dojem :)
Zase sa mi to zdá, alebo je v tom opäť veľa lásky? :)
dík, Dušan
základom je množstvo lásky, a nemyslím len medzi partnermi, ale aj tej, čo o nej písal Pavol v 1. Korinťanom, ktorá vo všetkom vytrváva :)
..všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí..dnes tie moje slová majú príchuť trpkosti..možno za to môžu slová tvojej básne a možno ja sama
..je to krásny text
To mi pripomína niečo, čo som u nedávno vyvesila! 1.korintským, 13. kapitola, siedmy verš...
áno, čítala som..len som sa neozvala..nebolo čo dodať a myslím, že aj boco čítal a rezonuje mu to v hlave :-)
a stále čítam..snažím sa zachytiť tú harmóniu, a dostať sa do súzvuku