Vec, že chcem hovoriť jasne,
keď čítam plátno a maľujem básne,
nechystám sa umrieť v tejto chvíli,
akoby sa o pozornosť všetci bili.
Na kamenných lúkach potopa,
blesky ju zaliali ľadom,
aká malá je moja hodnota,
ak prirovnávať, tak tichý hrom.
Nepozeraj na mňa zblízka,
vo vlasoch sa letmo…
Nechápeš ma. Šepla ticho, tak,
snáď aby nespočinul jeho zrak,
ona je však jednou z nás.
Nechápeš ma. Povedala v duchu,
zahalená v tajomnom rúchu.
Topila sa v predstavách krás.
Nechápeš ma. Dupla nohou
slabo, ako pierko by padlo vôkol,
Čakala ho v myšlienkach.
Nechápeš ma. Skríkla ticho,…
Nemožnosť písať, strata slova,
do lístia sa potajme schovám.
Prvý mesiac, lístie nikde,
tak čakám. Kedy príde?
Príde do malého mesta,
tam, kam ma cesta niesla.
Príde, pomaly padá,
každým dňom som väčšmi rada.
Plné srdce, plné citov.
Povedz mi, kam si zmizol.
Plné oči, plné sĺz.
Povedz mi, alebo…
9. Stanica
Nasledujúci deň sa pre posádku vrátil viacmenej do starých koľají. Služba bdela nad stanicou a indukčným káblom, vedci sa vrátili do svojich laboratórií a ostatní plnili úlohy pridelené im pri rannom rozdelení. Zmenil sa však režim pracovníkom hotela, ktorí sa museli v plnej…
Vymeníš jeden deň
prežitý s láskou
za mnohé v tieni smútku.
Stačí sa iba opýtať,
raz, a nie tak často.
Ako sa máš?
Nečakaj dlho na pohnútku,
kým ťa zas niekto predbehne.
Teraz je čas sa nadýchnuť.
Zabudni na strach,
žiť sa predsa dá
tak jednoducho nádherne.
(Pilot 369 na bux.sk)
‚Ten dnešný sen bol fakt nejaký čudný,‘ pomyslím si, vstávajúc z postele a smerujem do kúpeľne.
‚Čo to mám preboha na líci?‘ pristupujem bližšie k zrkadlu a pohľadom študujem všetkými farbami hýriacu podliatinu. Raster z rovnomerne rozmiestnených bodiek, sprevádzaný po…
Comments
Pridať nový komentár