Úvod:
Na začiatku tohto rozprávania by som sa mal predstaviť. Volám sa Daniel Cook, mám tridsaťsedem rokov a pracujem na čerpacej stanici. Smiešne... Bývalý plukovník námorného letectva, spolupracovník NASA, pilot a kozmonaut v jednej osobe skončil v žltých krikľavých montérkach…
Zistila to, prišla na toľko vecí,
už nestojí zasnená kdesi.
Obraz sa dá maľovať jednou rukou,
voda tečie, aj keď ju nikto neponúkol.
Strom nerastie iba na jeseň,
aj sama môže tancovať v lese.
Usmievať sa dá aj v daždi,
že nesúdi ju vždy každý.
Nie zo všetkého vznikne dráma
a na život nie…
9. Stanica
Nasledujúci deň sa pre posádku vrátil viacmenej do starých koľají. Služba bdela nad stanicou a indukčným káblom, vedci sa vrátili do svojich laboratórií a ostatní plnili úlohy pridelené im pri rannom rozdelení. Zmenil sa však režim pracovníkom hotela, ktorí sa museli v plnej…
Každý z nás aspoň raz za život túžil byť niečím iným. Túžba. Odhodlanie podstúpiť riziko – a aj keď možno len na chvíľu – utíšiť smädnú dušu. Presne tak, ako hrozivý vlk, prihovárajúci sa sŕňaťu:
„Kiežby som mohol byť ako ty,“ vysloví vlk, vystupujúc z tmy. Toto sŕňa pozoruje už celé týždne, no…
Keby to všetci ľudia vedeli,
že sú tu iba na chvíľu,
a život je celkom jednoducho,
dovolenka na zemi.
Možno to zistia tesne pri cieli,
keď odložia všetku pýchu
s topánkami za dvermi.
Keby to všetci ľudia vedeli,
že zajtra už byť nemusí,
všetko by bolo asi iné,
veď dnes je predsa iba…
Och to bežať cez jačmenné pole až kým budú nohy môcť.
Och vznášať sa s vetrom až kým neprestane.
Och to tancovať s kvapkami dažďa až kým sa nevyjasní..
Po čom túžime? Po voľnosti?
Lenže čo keď je naša voľnosť bolesťou druhých?
Chceme byť voľní bez následkov. A ako chceme byť voľní, keď ani…
Comments
Pridať nový komentár