Sú dni, keď myslím na smrť na rukách.Nesie ich noc v šere zápaliek. V tej chvíli zhorím na popola myslím na čas, keď som zotieral storočný prachz nábytku v našom byte. Vonku pouličné lampy zrezané do plameňa,nám svietili do okien. Strážili naše sny a túžbyznásobené stokrát slovom rád. Na lustri…
Dnes test ukáže či nie som hrozba pre spoločnosť našu. Či môžem si v kaviarni zjesť ovsenú kašu. Divná doba keď slovo negatívny prináša pozitívne správy, ale čo už, hurá som zdravý. Nečudo, však telo je mojím chrámom, ale aj tak nemôžem posedieť v kaviarni, s očkovaným pánom.
Kto je bez viny nech prvý hodí chlebom. Lebo iba koho chlebom trafíš, nastaví druhu tvár, a bude brať karhanie ako dar.
Autor Pavol Chrapáň Ďakujem tiláska moja,za tiechvíle krásne,čo spolu zdieľame,tvoja krásna duša,to tvoje srdce,krásne nežné je. Je plné lásky,najkrajšieho citu,každý deňs tebouje krásny,cítiť s teba nehu. Ďakujem ti láska,za to,že si,si,tak nežne krásna,na tebe mi záleží. Zmenila siživot môj,tebe…
autor Pavol Chrapáň Rád by som uzavrel bránu do minulosti. Chcel by som uzavrieť tu etapu svojho života, ktorá nebola zrovna najľahšia. Vyjadrujem to vo svojej básne zo zbierky, ktorá má názov V tieni života. Báseň sa volá"Cesta do zabudnutia". Cesta do zabudnutia Bolo to smutné obdobie, chvíľa…
Hudba, ta je mi liekom i radosťou, ak z nej však úspech chcem ťažiť, stáva sa mi starosťou. Sklamanie viem často zažiť, ak nevyviera zo mňa ako čistý prameň, ale je strojená a sleduje sebecký zámer, stáva sa z nej ťažký kameň. Preto, pre uchovanie radostného stavu musím utíšiť ega svojho vravu.…
Pridať nový komentár