Z nočných hmlovín, bludísk kvárivých ti smútok stúpa do žíl desivý, Zas svetlo stráca sa ten, poryv vábivý, čo vzácny je a možno jediný, Však ráno príde stále, zas, či chceme a či nechceme, tam nájdeš sever svojich ciest, zbohom tmavé blúdenie. PS: iba toľko ti na to môžem povedať :-)

Pekné. Krátke a výstižné. Osobne by som sa pohral s formou - sám neviem ako :D Ale inak štýl aj myšlienka sa mi páčia.

Inak Deni, nie si v tom sama s takymto zazitkom. Kedysi som zazil cosi takemr identicke. Tiez to bola beseda kde bol za toho skuseneho jeden basnik. Teda do mojho dielka sa aspon zacital takze nieco o nom vedel povedat, ale napokon mi tak stranou povedal, ze on je tu v podstate len na ozdobu aby inspiroval tych malickych zacinajucich autorov. Aby sa nebali tvorit a mali pocit ze to ma vyznam. To sa mi zdalo velmi pokrytecke, ale neriesil som to. Ale potom som sa rozhodol urobit vlastnu besedu. Zislo sa par autorov a dielka sme si citali vzajomne a bola to vacsia sranda bolo to ovela podnetnejsie nez taketo "pro forma" besedy. Ktore ta sice obohatia v nahlade na vec, ale tvorivo ta posunu len malo. V tomto zmysle je nas enigmacky kolektiv ovela povzbudzujucejsim prostredim. Za seba vravim: "Vdaka ludom, ktori to tu vymysleli." A som rad, ze je tu tolko fajn ludi, ktori radi pisu a pisu veci, ktore sa daju citat. :D Nech nas muza vsetkych kope! PS: Pevne verim, Deni, ze teda coskoro cosi vyvesis. ;D

Ďakujem, zhruba si to odhadol, lebo ja si vlastne každú báseň najskôr spievam kým ju napíšem. 

Ale som rad, že sa ti táto páčila. K tejto mám taký špecifickejší vzťah než k ostatným.

Múze zdar!  

a cítim s Tebou... je to kruté pre autora, keď jeho dielu niekto nedá ani len šancu. Vraj ho odradila hustota písma... tsss! A čo takto chrániť naše lesy? Ja sa tiež snažím mať písmo čo najhustejšie, aj riadkovanie, minimálny odstup od okraja strany. Obojstranná tlač je samozrejmosťou. Šetrí to jednak životné prostredie, jednak moju peňaženku a v neposlednom rade moju úbohú starú tlačiareň. Raz som však takéto niečo poslala do súťaže a neskôr čítam na ich webstránke, že body sa môžu strhávať aj za obojstrannú tlač (!) a za to, že medzi riadkami nie sú medzery široké ako transkontinentálna diaľnica. Ďalšia vec, ktorá mi trhá žily, sú limitované počty slov či znakov, zvlášť keď ich rozsah neprevyšuje dĺžku piatackeho slohu. Nemám svoje práce kde poslať, všade chcú svojich magických 5 normostrán, najvyššia hranica tolerancie je 20... a ja by som potrebovala viac aspoň o nejaký ten rád. Na jednej strane tiež chápem tých porotcov, že sa im nechce čítať kopu siahodlhých diel, z ktorých určite aspoň časť bude nečitateľne zlá... na druhej strane, kto na čítanie nemá čas a nervy, nech sa do toho ani nehrnie!

Takmer vsetky tvoje básne majú rytmus sú to vlastne piesne na 4-4 takt. Táto sa i páči je v nej vážnosť aj vtip.

len tak pre zaujimavost, vam poviem, ako som dopadla, so "sutazou", ktora vlastne nebola sutaz, bolo to posedenie mladych zacinajucich autorov so spisovatelom, ktory mal k dispozicii diela vsetkych zucastnenych a hodnotil ich. tentokrat to bolo 24 prispievatelov. a viete co? ten nas hodnotiaci si neprecital moje dielko! ked som sa ho opytala na nazor, pozrel na prvu stranu a hovori, no vidim, ze pouzivate priamu rec v texte...aha...ako fakt?! a potom sa priznal, ze to necital, ze ho odradila dlzka a hustota pisma-ono som to kvoli tomu limitu ztlacila na 17 stran-odteraz asi kaslem na limity...- a upravila som to z povodnych 21...tak ako chapem, ze ho to odradilo. potom vyslo najavo, ze necital dalsie prozaicke dielo...:( clovek sa tesi ze ho ohodnotia a nic z toho...hned som vedela, ze to nedopadne pre mna dobre, ked som na letaku videla ze je to basnik-nie, ze by basnik nevedel ohodnotit prozu, len som mala take tusenie...

este ze mam vas a vase nazory kolegovia enigmaci! chapem, taky spisovatel-recenzista toho musi vela preluskat, ale mohol tomu dat sancu...ved aj on raz zacinal...mozno zabudol ake to bolo tazke...

kazdopadne - muze zdar! a ako povedal Miroslav Válek-vela tvoriveho nepokoja- to som sa dnes dozvedela na tej besede, aspon nieco ;)

Diki za komenty fiamme. Vies, ze v podstate s tebou suhlasim. Iste mozno by som to napisal inak, ale mas dobry postreh na veci zo zivota. Navyse ich podavas ako jedna mne blizka osoba. :D:D:D Len tolko k tomu. Diki aj za zaujem. PS: Linda aj tebe dik za komenta! ;D

... nie, že by som ťa navádzal, ako má príbeh pokračovať, no ... i tak še da... Hepyend by tam podľa panujúceho klišé nemusel byť - hepyendy sa vyskytujú skôr v reálnom živote, skutočné príbehy sú skôr prirodzené a priamočiare - literárne príbehy naopak. Naozajstný literát musí príbeh dostatočne zbastardiť rôznymi komplikáciami, problémami a uletenými zápletkami, aby na konci bolo čitateľovi na zvracanie - čo sa považuje za umelecký vrchol a znak "vysokej literatúry" :)

Mal som známeho, ktorý mal podobný problém - chodil s dvomi babami. Keď sa jedna o druhej dozvedeli, sadli si spolu a dohodli sa ... teraz sa podržte ... že si zoberie za ženu tú, ktorá prv otehotnie. 1. Z hľadiska prirodzeného výberu to bola trefa do čierneho - plodnejší majú v prírode nepochybne prednosť. 2. Z hľadiska našej (kresťanskej) morálky - Sodoma s Gomora. 3. V arabskom svete by nevznikol nijaký problém - keby chlapec mal dosť peňazí, zobral by si obidve za manželky, časom by ešte pribudla tretia a štvrtá a žili by šťastne aj s kŕdľom detí až do smrti. Vráťme sa však z Arábie do našej (zaostalej) Európy: Jedna z diev naozaj otehotnela a on si ju zobral. Už majú dve deti. Menej plodná deva si časom tiež našla mangela a už tiež má deti. Takže je "vsjo OCH" (óčiň charašó). Obe rodiny sa spolu priatelia.