booooomba :) je to paradne, majka, uz sa tesim na tu blondavu "hnusobu" teda-tie jej poznamky, ccc...no reziser je klasik, niekoho mi pripomenul-cest tej pripomienke, spravny chlapik, srandista ;) fakt sa tesim na pokracovanie! muze zdar a tej tvojej obzvlast ! :)

ludkovia ja sa vas musim zastat vsetkych! Majka, Amandin pribeh je super, ked pises v prvej osobe, je to ono v tom, ze sa vies naozaj vyfrflat a komentovat po svojom a v tomto pripade je to velmi veeeeeeelmi dobreeee...a urcite vyves aj tu sk poviedku... :) dalej-lubo, mas pravdu, ono je to fakt, ze zahranicie velmi ovplyvnuje tvorbu a je to smutne,ze nepiseme o nasej krasnej krajine a uzasnych ludoch, ktori sa volaju napriklad aj ema alebo samuel, ale aj adhara ma pravdu v tom, ze ked sa povie meno zuza alebo duro, tak si aj ja predstavim nieco podobne ako opisala majka s tym krtkom-mimochodom velmi vystizne a mile :) nejak mi nesedia sucasne pribehy, pretoze sa mi nezdaju realistycke a steelovej romantiku nemusim vobec(takze take veci ani necitam)...kedy to ide vsetko tazko v zivote a nakoniec sa vsetko dobre skonci? kdeze! ja osobne tiez planujem sk pribeh,ale mam dva namety a neviem s ktorym zacnem...takze je to asi preto atraktivnejsie, uchylit sa k zahraniciu, pretoze niekedy vlastne ani nevieme, ako to v skutocnosti je a piseme take vlastnee fantasy, az je z toho niekedy sci-fi ;) ps majka, cita sa to tak dobre, ze idem kradnut cas a zahryznem sa do dalsej casti nametu, pretoze som zvedava co bude dalej :) nech vas muza neopusta!

konecne som si nasla cas! vyvija sa to velmi slubne, uz sa tesim na dalsiu cast-teda na to, kedy si ju precitam, pretoze je uz tu :) nech ta tvoja muza neopusti a dokoncis to v termine, ktory si si dala:) je to fakt dobre citanie !

Zdarec ty neobycajny! =D=D=D Vidim to tak,ze ta asi zacnem volat x-man. XD Len jedno nemozem pochopit, preco si este nenapisal nieco ako - chvile s krasnou L.- Ha? Ale da sa to pochopit. Lindin genius loci ta raz dostane! Samozrejme do rozpakov.%D A nezabudaj Linda vidi aj cez steny. =D=D=D

Ďakujem.

 

 

Ďakujem za obdiv ale neviem, či je zrovna opodstatnený. Veľa vecí v živote a najmä v láske nám nevychádza podľa predstáv. Po pravde, zoznam tých, ktoré vyšli by bol oveľa kratší.

Ale práve preto ak chce človek žiť naplno, musí sa vedieť so všetkým vysporiadať.

Predsa ak vravíme niekomu, že ho máme radi a myslíme to vážne, tak sa to lusknutím prsta nezmení. A je snáď dôležitejšie niečo iné ako dobré medziľudské vzťahy? To od nich sa odvíja všetko ostatné - materiálne i duchovné.  

Všetko je ale otázkou priorít. Je dôležité prekusnúť urazenú hrdosť, alebo ošetriť zlomené srdce a pokračovať.

Asi toľko k tomu. Díky zakoment.

 

Ale Dušan je neobyčajný :D:D:D

Toto vyzerá na príbeh podľa skutočnej udalosti. Ak áno tak jedniné neviem pochopiť, ako je možné mať rád konkurenta, teda priateľa či milenca svojej nenaplnenej lásky. Ja by som mu s radosťou odhryzol hlavu. A s mojími bejvalkami sa ani nezdravím. Neviem prečo. Nikdy som žiadnej z nich nezložil ani jeden verš. Obdivujem tvoje myšlienky.

takže za 1 sa zastávam naspäť Adhary, lebo ju úplne chápem v tom, že je takmer nemožné písať príbeh z prostredia kozmických výskumných staníc a používať mená ako Zuza a Mara. Myslím, že by to vyznelo viac komicky ako realisticky. no a po 2. sa zas zastávam ľuba v tom, že aj slovač má svoje čaro. nedávno som napísala poviedočku zo slovenského prostredia, ktovie, možno ju tu raz zverejním. inšpiroval ma k nej Martin Kukučín a práve pri ňom som pochopila, že ani Nemec, Francúz, Američan, skrátka nikto nevystihne rýdzo slovenskú postavu nejakého strapatého Ďura čo zo záhrady kričí na svojho kamaráta: "Ľaľa! táto pačmaga ma tu katuje!" A vytiahne zo zeme krtka... skrátka niečo v tom zmysle. Lenže treba brať ohľad na to, že sú spisovatelia, ktorých príbehy sa nehodia do slovenského prostredia. napríklad také fantasy. mohlo by to byť niečo úplne nové, keby chcel autor experimentovať, ale či by sa to dostalo za hranice... :D a či by to vôbec malo úspech... čo sa týka Amandy - je to úlet, nič vážne. ja sa skrátka na Amande bavím, vymýšľam, komentujem, frflem. je to malo zosobnenie mňa :D ale len malé - :D ďakujem za názory ;)

pretože tiež píšem príbehy bezvýhradne zo zahraničia. Primárna príčina bude asi naozaj v zahraničnej tvorbe, na ktorej som vyrastala a ktorá ma do istej miery inšpirovala. Čítala som samozrejme aj diela od slovenských autorov, hlavne ako povinnú literatúru na strednej, ale tým som dosiahla len to, že pri mených ako Anna, Katarína, Zuzana sa mi automaticky vybaví obraz nejakej Anče, Kačeny či Zuzy v ľudovom kroji, ktorá rieši svoje dedinské problémy so svojim dedinským manželom (drevorubačom, valachom a podobne) a s kŕdľom dedinských ulietaných bosých detí. Ani pri všetkej vôli neviem vtesnať postavu s takýmto (či ľubovoľným iným typicky slovenským menom) do predstavy elegantnej emancipovanej krásky z 21. storočia. Jednoducho mám veľmi hlboko vžité poznanie, že slovenské mená sú 1. na to, aby som nimi oslovovala ľudí vo svojom okolí a po 2. na to, aby sa používali v príbehoch o Marách, Dorách, Jožoch a Paľoch z dedinského prostredia aspoň jedno storočie dozadu. Na príbehy zo súčansosti sú zahraničné mená. Súvisí to zrejme aj s tým, že môj vlastný život sa tak veľmi líši od života v knihách, že je pre mňa úplne nemysliteľné, aby som nejakú svoju knihu zasadila do sebe blízkeho prostredia. No a v neposlednom rade - my na SLovensku zďaleka nemáme všetko a čo má človek robiť, keď dostane inšpiráciu na príbeh o niečom, čo tu nemáme? Za seba uvádzam príklad z prostredia výskumu vesmíru a kozmických lodí. No a druhá vec: neviem, ako to chodí u iných spisovateľov, ale ja svoje postavy považujem do istej miery za živé bytosti, ktoré nevytváram: ja ich len postupne psoznávam. Nemôžem si povedať, že teraz idem vymyslieť takú a takú postavu, bude mať také a také vlasy, také a takú farbu očí a bude sa volať tak a tak. Takto to nefunguje! U mňa sa vždy postava postupne vynára z hmly, postupne ju vidím čortaz zreteľnejšie, spoznávam jej charakter, jej životopis... a má meno. Nedala som jej ho ja, prináša si ho so sebou. Žiaľ, vždy je to meno zahraničné, najčastejšie anglické. Nemôžem ju prinútiť k nejakému konaniu a takisto nemôžem na nej nič zmeniť, vrátane mena. Ak sa o to pokúsim, odíde odo mňa - a zbohom, inšpirácia. Je po príbehu.