Tak vyjadrím aj ja svoj názor: ja na platonickú lásku verím. A verím aj v to, že môže byť rovnako intenzívna ako "skutočná" láska. Platonická láska má nesporné výhody: menej sklamaní (no osoba, ktorú ľúbime nás môže sklamať aj keď to nie je vo vzťahu k nám), širší "výber" (môžeme platonicky ľúbiť aj osoby, ktoré by nás nikdy nechceli) a tiež odpadajú útrapy s rozchodom. Aj čisté snívanie má jednoznačne zmysel, veď kde by ľudstvo bolo bez fantázie a snov, čo aj nesplniteľných. Dokonca sa odvažujem tvrdiť, že človek "skutočnú", tj. obojstrannú patrnerskú lásku k životu plnohodnotnému nepotrebuje. Musí to byť ale nahradené inými silnými vzťahmi. Prečo by sme zrazu k plnohodnotnému životu potrebovali niečo, čo sme v predchádzajúcom živote (v detstve) nikdy nemali? To mi nikdy nešlo do hlavy. Asi preto, že som podľa psychológa ešte emocionálne nedospela. :-) Aj v extrémne asketickom živote človek môže byť šťastný, ak dovtedy neskúsil nič iné. Mojim heslom je v rámci možností neskúšať nič, po čom by som potenciálne mohla zatúžiť či dokonca byť od toho závislá - ale čo zároveň nie je ľahko/vždy prístupné, alebo čo mi dokonca môže uškodiť. Menej nárokov = menej utrpenia.

To rozprúdenie ma inak teší... :D Lubo, musím povedať, že k plnohodnotnému životu jednoznačne patrí fyzická láska a vzťah. A súhlasím aj s tým, že všetko je to dynamické. Samozrejme, že v skutočnosti sú situácie, kedy sa v človeku prejaví to živočíšne vnútro. Je tiež nemysliteľné aby človek žil asketickým a samaritánskym životom, chlebom sa odplácal za kameň a vždy nastavoval aj druhé líce. Základom tejto diskusie bolo predsa to, či je platonická láska skutočnou láskou. A to tvrdím, že proste je. A to nie je láska typu človek - nikto. To je proste často len jednosmerná láska k niekomu. Ale skutočná! Čo sa týka toho prebratia baby... Tak musím povedať, že tiež patrím do kategórie mužov, ktorý si nenechajú skákať po hlave. Väčšinou bojujem až po samotnú hranicu možností, ale na druhej strane, keď už je jasné ako sa situácia bude vyvíjať, keď už je po všetkých pokusoch atď. proste nemám problém povedať aj rivalovi bez výčitiek - tak si bol proste asi ten lepší - chvíľu to človeka zamrzí ale potom už niet dôvodu, prečo úprimne nepriať šťastie. Ak niekoho skutočne ľúbime, predsa to niečo znamená, že si ho ceníme prinajmenšom tak ako sami seba. Tak nesmieme lásku spútavať ale dopriať jej voľnosť a šťastie. Bez sebazapierania. PS: Nenávisť považujem za najsilnejší druh lásky. ;D

Riadne sa to tu rozprúdilo. Plne súhlasím s názorom, že minimálne 70% mužov i žien nebude baviť do nekonečna dobýjať jednú osobu. Na skutočnú lásku je treba minimálne dvoch. Aj človek - pes je forma lásky. No človek - nikto, to je nič. Je to len snívanie jednej osoby. Ak to preňho má zmysel O.K. No ja si osobne myslím, že to nemá zmysel. Skutočná láska pýta viac! Je ako organ. Aby sa píšťaly rozozvučali je potrebné dúchať vzduch naplno. Inak je to o ničom. Láska je dokonca aj nenávisť. Možno som zlý človek, ale ak by mi niekto liezol do kapusty a zvádzal človeka ktorého ľúbim tak by som dotyčnému asi ťažko prial šťastie. Samozrejme musí ísť o lásku muža a ženy a tam patrí aj fyzično - teda sexuálna príťažlivosť. Možno som zlý človek, ale ak by mi niekto prebral babu, iste by som mu neželal nič pekné. Navonok samozrejme nie, ale klamal by som sám seba ak by som tvrdil, že mu prajem. Ja som taký živočích, čo musí cítiť fyziku a chémiu. Aj duchovno. Len s jedným by som sa neuspokojil. To by ma ťažko naplnilo. Láska je dynamika, pohyb a sila. Platonika je len ošiaľ odvodený od lásky. Tak múze zdar!

Takže čo sa týka toho opisu Krtovcov, práve ten som mal inak na mysli v komentári, len som to tam nedal. Ale práve na ňom sa dá demonštrovať, že aj také veci sa proste dejú. Nič viac som tým ani povedať nechcel. Ale samozrejme nevyzerá to len tak, keď má iniciatívu v rukách žena. To by sme ženy podcenili. Je niekoľko štatistík, ktoré rozoberajú statusy členov rodiny a mnoho rodín vedú skutočne ženy a nie vždy to vyzerá ako u Krtovcov. Ale týmto smerom odbočujeme od pravej témy. A teda ak si ty definuješ platonickú lásku, tak ako v prvom komentári, že ide o fundovanejšie pomenovanie pobláznenia, tak potom súhlasím a tvoje komentáre dávajú zmysel. Ale viac ako to, že nie si ďaleko od pravdy tvrdiť nemôžeš. Dokonca by som povedal, že nemôžeš tvrdiť ani to, že si tej pravde blízko. To snáď nemôže tvrdiť nikto. A ak aj, tak len zo svojho pohľadu. Mimochodom tvojimi komentármi len potvrdzuješ vetu, ktorú som povedal, že nech hovoríme o láske, vždy len o takej, akú sme si sami pre seba definovali. Maximálne sa snažíme priblížiť do nejakej všeobecnejšej šablóny. Ešte by som dodal, že človek "môže" nezištne priať šťastie druhému bez toho aby ho to škrelo. Ak to dokážem ja a nie som Kristus ani sa zaňho nepovažujem, tak to určite dokážu aj iní ľudia. ;D PS: Ďakujem, že pokračuješ v diskusii. ;D

Ja som nepovedala, že 70 % normálnych žien prestane baviť dobýjanie muža. prečítaj si to ešte raz.

Nie všetko v Biblií sa týka len nejakého -izmu. Veľa vecí v nej, sa týka všeobecného života. Ale tu bibilia nemala zohrávať nejakú až takú veľavýznamnú úlohu. Ide o tvoju báseň, ktorá má hlbokú tematiku. :) aj ja mám svoje ego :D a píš o hocičom, čo ťa len napadne, veď na to sú slová ;) - ktoré treba rozumne používať :)

Nad tou bibliou sa musím trochu zasmiať. Som tvrdý odporca katolicizmu a vôbec akéhokoľvek -izmu. Každá ideológia je zvrátena. Niekedy mi pripadá akoby tie básne patrili mne. Píšem o tom, čo nie som a čo by som chcel byť. No ego je silná káva. Ak niekomu vynadám tak potom príde taká báseň.

pravdupovediac, Sara, neviem, či budem na enigme pokračovať. za 1 mám pisateľskú pauzu - nezmôžem sa ani na sloh zo slovenčiny a za 2 si chcem rozmyslieť, či ešte budem uverejňovať. pravdepodobne áno :D lebo písanie je moja vášeň, ale skrátka, teraz sa chvíľu asi neobjavím. no a to či Amandu do končím - to vie len pán Boh :) so všetkou úctou, samozrejme :D ale mrzelo by ma to, keby som sa na dokončenie nezmohla, lebo ja mám celý príbeh premyslený. len ho akosi neviem dostať "na papier" :(

O želaní šťastia už konečne pomlčme, ja mám na to svoj názor, ktorý nejdem ďalej rozvádzať, lebo som už naznačila čo si myslím. My ľudia jednoducho NIE SME takí dokonalí, aby sme nezištne želali len šťastie a NIKDY nás to NIKDE vo vnútri nezaškrelo. Taký bol možno Ježis.

čo k tým 70%-tám? No keď už si nám tak pekne uviedol príklad zo života Slovákov, ako ho opisujú starí autori, teraz si premietnime ako vyzeral dajme tomu typický Adam Krt z poviedky Rysavá jalovica od Martina Kukučína. Celú domácnosť viedla jeho iniciatívna žena Eva Krtová, ktorá rátala každý halier a pre Adama bolo takmer nemožné prekabátiť ju aspoň o akú-takú korunku, aby si mohol v krčme chlipnúť z pálenky, pričom sa vždy triasol ako osika, keď sa vracal domov, lebo keby to Eva zistila, neobišiel by najlepšie. Takže asi takto to vyzerá, keď má iniciatívu v rukách len žena a chlap je pod papučou, keď už ma toľko ťaháš za slovíčka.

No na svete ovšem existujú aj muži, ktorí nechcú byť pod papučou a ženy, čo tú papuču nechcú držať v rukách. Nedomrlíci, ktorí však pre to, aby svoju ženu získali naozaj nepohnú ani prstom končia nejak takto.

V poslednom odstavci pod mojím komentárom si rozviedol vetu, ktorú som už mimochodom poznamenala: "Nehovorím, že teraz sa má snažiť len muž a žena zas naopak nedomrlo čakať. niekedy sa aj stane, že ten prvý krok spraví žena." a pokiaľ viem, nikde som neuviedla, že to, aby robila prvý krok žena je nenormálne. 

Čo sa ešte raz týka 70tich % normálnych žien, neviem ako ty, ale ja hovorím o ženách, ktoré nechcú, aby ich domácnosť vyzerala ako u Krtov a nejdú po peniazoch, čiže si treba uvedomiť, že vyberáme zo zúženého sortimentu :D:D:D:D

K tvojej poznámke - treba si premyslieť, aké slová vážime pri pojmoch "platonická láska" a poblúznenie - čím si ma vlastne upozornil, aby som netárala do vzduchu, sa musím brániť, lebo ja som sa už vyjadrila, že platonickú lásku a poblúznenie spájam v jedno. To je moje vnímanie platonickej lásky a myslím, že až tak ďaleko od pravdy nie som.

ďakujem, že som si mohla pokecať v tejto zaujímavej diskusií :D

Ďakujem za príklon na moju stranu. Cením si to. :D 

V tvojom názore na vec sa naozaj odráža veľa z toho o čom hovorím aj ja. Opäť sa však ukazuje koľko ľudí, toľko podôb a odtieňov jednej myšlienky.

 

Inak čo sa týka toho prvého kroku, asi som tiež staromódny a som za to aby podľa možnosti robil prvý krok muž. I keď je podľa mňa absolútne normálne aby ho urobila žena. Asi tak nejako som to chcel povedať.

 

PS: A ešte jedna vďaka pre teba Sara, za komentár vôbec. ;D