Veľmi pekne ti ďakujem za komentár Freya. Potešil ma o to viac, že tento názor je takmer totožný s tým, čo som chcel povedať. To ako si rozdelila platonickú lásku a poblúznenie, s tým sa môžem stotožniť. Fakt diki za zapojenie sa do diskusie. Dúfam, že aj nabudúce. ;D Nech ťa múza kope!

Dobre sa to číta. Z tej básne sála vášeň...a to sa mi páči:)

To ma veľmi teší. Hlavne, keď z toho vzišlo čosi také kvalitné. :D

konečne niečo neplatonické :D:D:D:D:D

Takze rozhodne nesuhlasim, ze platonicka laska=pobluznenie a to uz len preto, ze v mojim okolim som sa s platonickou laskou aj pobluznenim stretla. Mam na mysli mojich kamaratov alebo kamaratky. Mala som jednu kamosku ktora bola rok zalubena do chlapca a nepovedala mu to, to je podla mna platonicka laska. A suhlasim s tebou Dusan , ze platonicka laska je skutocna. Nastala ja polemika, ze ked 12rocne baby su zalubene do svojich spevackych, hereckych idolov, tak to az tak neberiem ako platonicku lasku, lebo to je podla mna prejav nedospelosti, nevyspelosti, detinskosti, ale tak kazdy clovek sa raz mozno dostal do toho stavu. A platonicka laska k hercovi alebo spevakovi podla mna nie je skutocna, preto, lebo ak teda dievca vyhlasi ze lubi Roba Pattinsona alebo neviem koho, tak lubi len postavu ktoru hral vo filme, teda nepozna jeho povadu, nevie ani definovat preco ho lubi. Preto ze je cool? sexi? Blbosti. Ale ak lubite cloveka, ktoreho poznate, je to napr. vas kamarat, kamaratka, tak to je platonicka laska, pretoze viete povedat, co na nom lubite, co sa vam na nom, nej paci atd. A mala som aj kamosku, resp. spoluziacku, ktora vyhlasovala ze je zamilovana do jedneho chlapca, ale vydrzalo jej to asi tak dva tyzdne, a potom sa nasiel dalsi. Tak to by som nazvala pobluznenim. Nehnevaj sa Majka, ale nerozumiem, ako to podla teba moze mat rovnaky vyznam, tieto dve slova. Ale dobre, je to tvoj nazor. Jednoducho su ludia, ktori prezivaju lasku ale nedokazu to tomu druhemu povedat, pretoze sa velmi boja odmietnutia. A odmietnutie znamena jeden fail v zivote. Zlyhanie, tak to beru ti nesmeli. No a takisto nesuhlasim s tym, ze len chlapi by mali dobyjat zeny. Takyto nazor znamena takisto ze zeny sa nerovnaju muzom. Ved kolko je takych muzov, ktori su len proste nesmeli, nemaju odvahu, alebo sa proste boja toho sklamania, ale pritom city by rozhodne opatovali, len nevedia ako to maju povedat. Ja si myslim, ze by sa to nemalo nijak klasifikovat, kto koho ma dobyjat. Skratka odvaznejsi nech zacne vztah.

prišla od teba. Vyprovokoval si ma k tejto básni svojimi príspevkami o platonickej láske.

Super, toto je jedno z tvojich diel, ktoré podľa mňa nemá chybu. Veľmi pekný štýl. A myšlienka... :D No proste, jedna báseň. ;D Nech ťa múza sprevádza aj ďalej!

Platoniku a snívanie osobne beriem ako veľmi dôležité obohatenie života. Obhajujem síce skutočnosť platonického vzťahu a jeho potrebu, ale na druhej strane s tebou lubo súhlasím. Človek sa vyvíja, mení názory. Aj ja ich mením a ešte dúfam dlho meniť budem - samozrejme v rámci normy. :D Nikdy som netvrdil, že platonická láska je náhrada tej partnerskej vo vzťahu, ale trvám na tom, že platonická láska je skutočná, je potrebná pre plnohodnotný život, ale zároveň pripúšťam, že pre plnohodnotný život je potrebná aj fyzická láska a plnohodnotný vzťah. Ja tvrdím, že je potrebné v správnej chvíli vášne krotiť a v správnej chvíli ich uvoľniť. Zopakujem, že čím viac podôb lásky človek prežíva, tým bohatší je jeho život. A vetu, ktorú si použil na záver, že "zajtra" už nemusí prísť - by mal mať každý človek na pamäti. O koľko by bol život energickejší a priamejší v medziľudských vzťahoch, ak by si to ľudia neustále opakovali. Neviem prečo, ale začínam mať silné nutkanie rozpracovať nejaké jasnejšie členenie lásky. Bohatšie na jej odtiene, pretože je veľa vecí, ktoré sa mi pozdávajú na argumentoch všetkých tu komentujúcich a veľa vecí, ktoré by stálo za to ešte rozobrať. A lubo ďakujem za ďalší podnetný komentár. ;D

Nedá sa nezareagovať. Čo je to za nezmysel, že to čo sme v detstve nepotrebovali nebudeme potrebovať nikdy. Veď človek sa predsa vyvíja duševne aj fyzicky. Súvisí to s tvrdením - len blázon nemení názory. Keby sme boli po celý čas rovnakí, tak sme mentálne retardovaní. Adhara sa bojí vzťahu. Asi prežila nešťastnú lásku, no sťahovať sa do ulity nie je šťasnté riešenie. Platonika je prah dverí ľudí v puberte. 10 - 12 ročné baby sa zaľúbia do Enrikeho, Take That apod. Treba vystúpiť cez dvere a poznať skutočný svet. Nie izbu s plagátmi a snami. Áno sny sú dôležité, kto nemá sny nežije. Ale po snoch by mal začať čin! To preto, aby sme si náš sen splnili. Život je predsa príležitosť splniť si svoje sny. Život nie je len snívanie!!! Len snívať nestačí. Zabilo by ma len snívať. Ak sa mi niekto páčil a bolo to silné, nedokázal som sa nikdy - chválabohu - udržať na uzde. Zbláznil by som sa krotiť svoje túžby. Pripadal by som si ako lev zatvorený do klietky. Nie vždy to vyšlo, ale spravil som všetko čo sa v ten moment patrilo. Ten moment sa už nevrátil, no cítim sa šťastný lebo som zatiaľ zobral všetko, čo mi život ponúkol. "Zajtra" už nemusí prísť.

Ďakujem za komentár Adhara. Toto je v podstate tiež veľmi zaujímavý názor. Je to v mnohom logické. A veľa vecí, ktoré prisudzuješ platonickej láske ako výhody, by som za kladné vlastnosti označil aj ja. ;D Táto otázka ma inak veľmi zaujala: "Prečo by sme zrazu k plnohodnotnému životu potrebovali niečo, čo sme v predchádzajúcom živote (v detstve) nikdy nemali?" Nie som istý, či sa dá tvrdiť, že sme partnerskú lásku v detstve nemali. Určite nie v jej neskoršej podobe, ale podľa mňa ak je partnerská láska súčasťou medziľudskej lásky - tak potom sme ju určite mali a mám ju neustále. A môj názor je, že pociťovanie akéhosi nutkania po naplnení tejto partnerskej lásky, ako aj jej všimnutie si - naozaj súvisí s vývinom jednotlivca. Tak nejako asi. :D