Ďakujem ti verdel01 za tvoju iniciatívu. Ohromne ma to potešilo, pretože som akurát hľadal nejakú definíciu poblúznenia a platonickej lásky. 

V týchto dvoch definíciách, ktoré si ponúkol do diskusie jasne prevláda názor, že platonická láska je nenaplnená. Ak by sme prijali toto objasnenie platonickej lásky, potom by som musel prinajmenšom pripustiť, že mnohé predošlé komentáre boli bližšie k realite.

Ale opäť musím podotknúť, že je to len jedna definícia. Ak mi čas dovolí, pokúsim sa pohľadať aj iné fundované definície na porovnanie.

 

Na vysvetlenie svojich slov a toho, čo obhajujem, je potrebné všimnúť si prvé motto v mojom profile, s ktorím sa svojsky stotožňujem. A teda: "Všetko, čo si dokážeme predstaviť, je skutočné." Prinajmenšom pre nás samých. 

V dnešnom svete sa mohokrát zabúda na citovú zložku človeka. V snahe vyniknúť a honobiť majetky ľudia nechcú ideály a sny ale chcú sa držať pri zemi pri materiálnych statkoch. Takto vznikajú len kusé definície, jednostranné. Zopakujem svoj názor, že o láske sa nedá tvrdiť nič absolútne, je taká ako si ju sami definujeme.

Každý jeden človek cíti inak. Ale všetci cítime podobne - to nás spája i rozdeľuje.   

Do tejto diskusie som sa jednoducho musela zapojiť:D V otázke platonickej lásky, musím jednoznačne podržať stranu Dušanovi:) Tiež si myslím, že platonická láska má zmysel - kopu básní sa "narodilo" len vďaka existencie takýchto lások, napr. Sládkovičova Marína, nikdy vlastne neboli spolu a je to jedna z najkrajších básní vôbec. A napr. aj taká Jane Austenová, nikdy sa nevydala a napísala najkrajšie ľúbostne romány anglickej literatúry. Myslím, že v odzrkadľovaní v umení zohráva veľkú rolu:) Aj ja som vlastne začala tvoriť básne len vďaka platonickej lásky, ktorá sa nikdy nenaplnila z tej druhej strany. Napriek tomu mi dala naozaj veľa, zistila som, že bez básní, písania sa mi žije a preciťuje každodenná realita oveľa lepšie:D Takže si myslím, že platonická láska je začiatkom každej jednej lásky (tej čo sa týka lásky medzi opačným pohlavím, resp. aj rovnakým ak hovoríme o inak orientovaných ľuďoch, aj takí predsa sú:)) )Nesúhlasím, teda s tvrdením, že nemá zmysel. Má - niekedy dá viac ako ta "ozajstná", pretože na rozdiel od nej, končí vždy horkosladko, nie len horko:) Čo sa týka toho, kto ma robiť prvý krok, myslím, že muži by sa mali viac chopiť iniciatívy, ale v každom prípade neodsudzujem ženy, ktoré robia prvý krok, len ja som skôr ten typ - staromódnejší a viac sa mi páči, keď som dobýjaná:D

aj ja sa teším - ) že som konečne po maturite, takže si konečne dočítam, čo som zameškala a pravidelnejšie "dodám" pokračovania:D A samozrejme už som veľmi zvedavá na Tvoje resp. Amandinie dobrodružstvá, už si dlho neaktualizovala, však?:D Dúfam, že sa čoskoro dočkám ďalšieho diela:)

Slovník slovenského jazyka Hlavný redaktor dr. Štefan Peciar, CSc. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied 1959 – 1968. poblúznenie, -ia str. kniž. strata jasnej rozvahy: V ľúbeznom poblúznení nechcela pobadať, že je už ženatý. (Fig.) Synonymický slovník slovenčiny Tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004. platonický 1. ktorý je bez zmyselnosti, ktorý nie je naplnený al. je iba jednostranne pociťovaný (obyč. v láske, ľúbostnom vzťahu) • ideálny • čistý: román o platonickej, ideálnej, čistej láske • vysnívaný • neskutočný (jestvujúci iba v predstave, túžbe): objekt jej platonického, vysnívaného, neskutočného zaľúbenia • nenaplnený: nenaplnený vzťah • expr. nedoľúbený (o nenaplnenej láske) 2. p. formálny 1

Ja som nepovedal, že platonická láska sa nenaplní - len, že nemusí prejsť do fyzickej, či inej podoby - do vzťahu. 

Lebo zmyslom platonickej lásky je čosi iné.

Áno, to, o čom hovoríš ty - by som mohol označiť za poblúznenie, ale ak by to bola skutočná platonická láska, tak potom by tomu objektu lásky želali šťastie. Podľa mňa treba veľmi opatrne narábať s pomenovaniami. Platonická láska a poblúznenie atď. veď sa to dá krásne rozlíšiť.

Len akonáhle si to rozlíšime, zistíme, že mnohí by potom museli povedať, že takú lásku necítili.

A odmietam tvrdenie, že 70% normálnych žien prestane baviť dobíjanie muža.

Toto je úplne nezmyselný údaj, ktorý sa nezakladá na skutočnosti. Veď akonáhle otvoríme oči a nazrieme vôkol seba uvidíme množstvo žien, ktoré si vyslovene vydobili svoju pozíciu a trochu zveličím - uhnali svojho partnera do vzťahu. Je bežný obraz slovenského vidieka - aj v starých dielach autorov, kedy je muž často aj pod papučov. 

Potom ešte nevravím o ženách, ktoré nie len, že nenápadne robili prvý krok ale okato mužov vždy obskakovali a robia to celý svoj život.  

Stačí nazrieť na širší svet a na rôzne kultúry - pokiaľ vravíme o vzťahoch a láske všeobecne - a hneď by sme prišli k iným číslam. Niekede k menším a niekde k väčším.  

 Na záver reakcie by som podotkol:

Treba sa dobre zamyslieť nad tým, čo si predstavujeme pod pojmami "platonická láska" a "poblúznenie" a čo si pod tým môže predstaviť niekto druhý. A nezamieňať si ich, pokiaľ sme si ich už vyčlenili.

 

Čo sa týka vzťahov, tak môj názor je, že na osobnostnej úrovni sú si muži a ženy úplne rovní a rovnocenní.

Reálne by som zo svojho pohľadu vyzdvihol cenu žien. V mnohom mužov v živote prevyšujú, ale práve preto je úplne scestné ukladať právo prvého kroku ktorejkoľvek zo strán.

Proste prvý krok príde vtedy, keď sa na jednej strane stane pocit lásky alebo túžby už nezvládnuteľný. A tento krok môže spraviť ako muž tak i žena, bez toho, že by to bolo považované za nenormálne. Vlastne to podľa mňa je aj bolo vždy bežné. 

 

Asi toľko. Ďakujem za ďaľšiu reakciu. :D 

ja sa asi najviac aj tak teším z toho, že zvládla ten skok! na to som bola zvedavá :D je to super... teším sa s Miou.teda teším preto, lebo cítim v kostiach, že to dobre dopadne :D tak veľa šťastia a vyves zase niečo ;) :D

Ako si sám povedal, platonická láska je "láska" ktorá sa nenaplní. Láska k hercovi - tak prečo nie rovno poblúznenie? Mám spolužiačku, aj sestru a mnohí ďalší sú okolo mňa, čo sa zaľúbili dajme tomu do Roberta Pattinsona, alebo do... ja neviem, Daniela Redclifa (neviem ako sa píše). takáto "láska" je nereálna. je to poblúznenie, ktoré prejde. a pravdupovediac, ešte som nikoho z nich nepočula povedať: ach nech je šťastný... :D možno sme to my ženy, no čo som si ja všimla, všetky platonicky zamilované dievčatá hovoria len: nech zdochne tá špina s ktorou sa bozkával vo filme! ja som len povedala, čo si myslím. o ničom sa ťa nesnažím presvedčiť. Že prvý krok je úloha chlapa je staré prežívanie? :D preto vám, milí muži, toľko lások nevyjde. dobýjanie je úloha mužov. keď žena cíti, že sa o toho muža musí usilovať ako šibnutá ONA, pričom jej vysnívaný nepohne prstom a len nedomrlo čaká, kedy žena urobí prvý krok, garantujem, že minimálne 70% normálnych žien to prestane baviť. ženy potrebujú vidieť, že ten muž o nich stojí, až potom sa rozbiehajú - zase ako ktoré. isto, nehovorím, že teraz sa má snažiť len muž a žena zas naopak nedomrlo čakať. niekedy sa aj stane, že ten prvý krok spraví žena. ale väčšina mužov v dnešnej dobe naozaj len čaká. s týmto čakaním je ďalej spojené rozmýšľanie ženy, lebo ženy sú veľmi domýšľavé... predstaví si ho v situácií, kedy by ju mal chrániť ale vychádza jej len, že toho nedomrlíka by musela chrániť asi ona – veď ani keď ju balil, tak nepohol prstom... a stráca záujem. toto je iba môj všeobecný názor, dúfam, že si to NIKTO nevezme osobne. to je môj pohľad na vec, na niektorých mužov. zas nie na všetkých. a taktiež nehovorím, že ženy sú sväté :D určite aj vy muži, by ste mohli menovať a čo to na nás nažalovať. ale to len na okraj, keď sme už pri tých krokoch...

Len pre ujasnenie: Platonická láska nie je poblúznením. To už sú dva rozdielne pojmy.

Trošku si to v svojich argumentoch premiešala pretože akonáhle hovoríme o láske slovo ľúbim nie je unáhlené.

Platonická láska je taká láska, kedy ten koho ľúbime ani nemusí vedieť, že ho ľúbime. 

To znamená, že ani nemusí prejsť k fyzickej láske. napr.: Ako keď sa v útlej mladosti zaľúbiš do herca. /podotýkam zaľúbiš - nie, že sa ti zapáči/ 

O sile tejto lásky som sa už vyjadril vyššie. A to, že niektorí ľudia tento typ lásky neprežívajú tak silno alebo ho vnímajú inak je možné. 

Ja tu ale vravím o svojom prežívaní a pokiaľ to ja takto prežívam, tak potom je takéto prežívanie všeobecne možné. A ja si myslím, že sa dá skutočne a úprimne tešiť zo šťastia druhého o to viac ak ho ľúbime. 

Sila slova "ľúbim" opäť závisí od toho ako si definuješ lásku.

A pokiaľ prejdeme k utvoreniu vzťahu, tiež nesúhlasím s tvrdením, že prvý krok je úlohou chlapa - to je prežité a stereotypné zmýšľanie. je to romantické, ale dávno to nie je pravidlom.

 

PS: Ďakujem za tvoj komentár Majka. Veľmi ma potešil. :D

toto mi silne niečo pripomína. nejaký citát z biblie. súhlasím a myslím, že jedna z najdôležitejších, ak nie najdôležitejšia vec je to, čo človeku vychádza z úst. lebo slová dokážu všetko. utešiť, zachrániť život, pohladiť dušu, priviesť človeka k rozumu, pohnúť národy k humanite. naozaj si vybral tému, na ktorú treba upozorňovať :) je to super. aj báseň je naozaj veľmi pekná.

k básni sa hádam vyjadrovať ani nemusím, všetci už všetko povedali predo mnou. je vidno, že bola písaná "v tej pravej chvíli", kedy sa búrili pocity. odzneli tu zaujímavé názory. a ja osobne sa pridávam k lubovi. platonická láska - čo je podľa mňa len odborný termín k slovu "poblúznenie" nie je to pravé. nemá to grády a už určite ani z ďaleka takú vážnosť, ako hlboká láska vo fyzickom vzťahu. preto si myslím, že používať slovo "ľúbim" v spojení s platonickou láskou je... unáhlené. myslím si, že človek prechádza od platonickej lásky k fyzickej. ale sú to dve rozdielne veci. vo fáze platonickej lásky sú dve možnosti - buď to vyjde, alebo nie. vo fyzickej láske je to už o tolerancií atď. z komentárov, ktoré tu odzneli by som usúdila: lubo je chlap, ktorý nečaká na to, že prvý krok urobí žena, lebo mu došlo, že ona ho robiť nebude, to je totiž úloha chlapa. a dušan... ktovie ako prežívaš ty platonickú lásku. možno pojem platonická v tvojom cítení nie je platonická :D ale silnejšia. Dušan vieš prečo si myslím, že sa k tvojej básni rozprúdili také debaty ohľadom lásky? lebo báseň je napísaná tak, že vyráža dych a dojíma k slzám z nešťastných citov dobráka k svojej vyvolenej, ktorú možno nebude mať, ale je aspoň šťastný, že je ona šťastná. úprimne? myslím, že niečo také je nemožné. keď raz niekoho ľúbiš - ale fakt ľúbiš, lebo na ten pocit "ľúbiš" je len toto slovo - bolí ťa, že nie si s ním. časom to prejde, možno. a praješ šťastie, to ti nechcem vyvracať, ale keby si sa neviem ako snažil a sám na seba hneval, nikdy to nebude dokonalé šťastie zo šťastia toho, koho nemáš. skrátka to mrzí a bolí. tak múze zdar, a vyves čoskoro zase niečo :)