Najnovšie komentáre
Nepopieram, že taký muži sú, sám poznám otcov, ktorí si dokonca uvedomili, že majú dieťa až keď z neho už bol pomaly dospelý človek. Ale to je o inom.
Čo sa týka tej role muža - otca v tehotenstve, tak niekedy sú aj samotné ženy na vine, že chlap nevie čo robiť. Nehádžem všetky ženy do jedného vreca, niekedy sú proste aj chlapi natvrdlí neschopáci.
Ale z osobnej skúsenosti viem, že napríklad mnohé ženy sa ani nevedia vykoktať čo vlastne chcú.
Myslím si, že viem a chápem aké je tehotenstvo ,a najmä to prvé, extrémnym zásahom do života a psychiky ženy. Koniec koncov neraz som si o tom na škole ale aj od známych vypočul mnohé prednášky.
Ako trpezlivému poslucháčovi sa mi vyrozprávala nejedna mamička. Mimochodom, za to sa musím každej poďakovať. :)
No niekedy sú aj tie ženy všeobecne také natvrdlé. Ak sa im niečo čo chlap robí nepáči, nepošlú ho preč (dôvod prečo, je nepodstatný) alebo ho naopak odkopnú ako prašivého psa.
Ak sa im naopak niečo páči nezdôraznia to. Mnohé sa spoliehajú na to, že si muž vycucá z prsta, že teraz sa radšej nemá približovať a zbytočnou aktivitou ženu znervózňovať, alebo naopak, že práve teraz je vhodný čas na to aby milostivú obskakovali.
Teraz to vravím bez zbytočného zaujatia - jednoducho ako postreh.
Aj táto téma sa dotýka vzťahu muža a ženy a podľa mňa je to jedna s tých najpodstatnejších častí - no aj to je iná téma. :D
V skratke za seba poviem, že pevne dúfam, že raz nájdem partnerku s ktorou vytvoríme naozaj pevnú dvojicu - nerozlučný tím, a že až raz príde ten okamih tak aj ja budem predstavovať ten Aristotelovský - zlatý stred.
A nebudem partnerku znervózňovať ako ťuťko a ani jej arogantne pridávať starosti svojím nezáujmom. :)
PS: A čo ty vieš, kto všetko sem občas zavíta. ;)
Ešte raz zopakujem, že ma veľmi teší tvoja náklonnosť k tomuto dielu. :D
Možno z toho urobím nejaký E-Book, alebo kto vie? Možno aj pravú papierovú. ;)
V každom prípade pokračovanie sa budem snažiť doplniť čo najskôr. Popravde už tu mali byť všetky časti ale ten čas a práca a škola to sú riadne mrchy. :D
Len pre upresnenie, na margo tej neurčitosti, vadilo ti, že tam bolo veľakrát použité slovo bojovník, alebo ti nesedelo priamo to, že som ho nepomenoval. Nepomenovaný je samozrejme len v tejto prvej časti, nechcel som na čitateľa hneď vybafnúť jeho meno. :) Zdalo sa mi to záhadnejšie a možno i lepšie. :)
som rada, že tu takto debatujeme o téme, ktorá ma ovláda už viac ako 4 roky. Ty Dušan asi budeš teda taký ten typ otca, ktorý manželku podporuje, to je super. Ja som počas celého tehotenstva tiež silnejšie cítila manželovu oporu. A ešte viac, keď bol náš drobec malinký.
No aj tak sa chlapi líšia v tom, že niektorí si normálne naštudujú priebeh pôrodu a radia žene, čo by mala a nemala robiť. To je extrém. A potom sú takí, ktorí sa toho celého natoľko boja, že sa vyhýbajú tehotenským rečiam. Mne sa "ušiel" našťastie zlatý stred. Ale to je už o inom. Počas tehotenstva som mala občas pocit, že ho to nezaujíma a nechcel sa mi dotknúť brucha a tak, ale keď už videl naozajstné bábo, nebál sa ho zobrať do rúk a pomáhať. Ho tu chválim a on si to ani neprečíta:D
... knihy naozaj boli, sú a budú - mení sa len ich forma. Nedá sa tomu nijako zabrániť.
Predstav si Alicia, že by niekto dnes čítal letiac cez Atlantik v lietadle román napísaný ručne na zvitku papyrusu, čo by bol valec výšky 60 centimetrov, a dĺžky povedzme 7 metrov. Iste by si okolosediaci klopkali na čelo.
No, a podobne budú cestujúci reagovať, keď si niekto pri medziplanetárnom lete Zem - Mars napr. v roku 2350 vytiahne z hátižáka trojkilovú buchlu s nadpisom napr. V. I. Lenin: Zobrané spisy a bude tam chcieť dve hodiny šušťať zažltnutými listami plnými prachu a roztočov.
Iste by naňho nabehli kukláči, vzali by mu ten nevábne vyzerajúci predmet, zazipsovali ho do sterilného vreca a milého staromilca odviedli na uzavreté oddelenie, kde by prečkal let. :-)