píšeš pútavo, musím pozrieť aj ostatné, no neručím za dočítanie, iba s odtŕham od povinností... no páči sa mi to

Žeby po bonmote od Leonarda da Vinci nasledoval Dušan Damián? :D:D:D To si dorazila. Ale červenám sa. :D

Hneď prvý príspevok tam hore... obrázok holubice... Ale to sa ani veľmi... nedá nazvať prózou... to sú úlety skrátka :)

Sem musím ešte pridať, že na toto tvoje dielo sa normálne oplatí odvolávať ako na vedeckú prácu. :D:D:D Až teraz keď som si ho prečítal ako doplnok k môjmu OPZM, tak mi to prišlo ešte geniálnejšie. Ako keď som si to čítal prvý krát. Takže asi ti musím znovu zložiť poklonu. :D

Zase dáka múdrosť? :D Odporučím VP na bonmot ;) (cheche :D)

v zásade  mám radšej impresie, na ktoré tlačí to expresívne z okolia

a priamosť mám rád, okorenenú jemnosťou 

prózu som od teba nečítal, ako to môžem napraviť ?

Tie najgeniálnejšie myšlienky sú ukryté v prostých okamihoch všedných udalostí. ;)

a ja som si logicky predstavil to prepáč pritlačené cigaretou o popolník v štrbinke na cigaretu. :) 

Pričom toho muža som vnímal ako hlas a podstatou sa stala tá, ktorá odišla.

 

PS: nemáš za čo, teším sa aj na ďalšie tvoje príspevky.  

Nechváľ ma toľko :D:D:D:D:D Ja si myslím, že v mnohých prípadoch sú moje úlety nečitateľné. Ale zas... hlboko inšpirované nejakými somarinami. Napr. možno si pamätáš tieto "verše": "Posteľ práve dostala tretí pár nôh a zutekala spodo mňa tam, kde modlivka ustieľa ti /nočnú/ noru. Čo so mnou? Neklam." No tak tá posteľ s 3 nohami a následne modlivka boli dielom muchy, ktorá si v autobuse sadla vedľa mňa na okno :D

milé, ale ta cigareta by bola nelogická, keďže ňou pritlačila svoje malé prepáč o popolník

skôr by som nakreslil muža bezvýrazne hľadiaceho do popolníka

Dík