naozaj pekné. A skutočné. držím palce. To je fajn ak má človek čs písať... s pozdravom, maja

teraz tomu rozumiem, no mal by to chápať každý bez dodatočného vysvetľovania, možno v závere sa k tomu vrátiť,hodiť myšlienku na úvahu, jednoducho pointu v náväznosti na tanier; neviem, vysvetliť.. aj som čítal, no treba byť opatrný v posudzovaní, zvážiť aj iné veci, tiež tomu neverím, aj keď som vyrastal na sci-fi a podob. publikáciách

až sa mi chlpy na ruke postavili

chcela som sa dotknúť témy lietajúcich tanierov z toho dôvodu, že som čítala celú knihu serióznych výpovedí ľudí zo Slovenska, ktorí majú podobnú skúsenosť a premýšľala som o tom, či to zmenilo ich život, ovplyvnilo ich priority. Väčšinou tí ľudia nepociťujú nejaký obrovský strach a ak by to tak bolo, aj ja by som chcela niečo také vidieť, ale aj s manželom, aby sa presvedčil, že je niečo také možné, lebo tomu neverí.

štylisticky ako vždy príťažlivé, niekde by som to síce čistil od slov navyše, aby si to udržalo tempo, ale vieš upútať, aj keď píšeš o bežných veciach;tu som nepochopil ten tanier, objavil sa a zmizol, zaúradoval v mysli, zanechal stopu a.. bol to účel? aký? potreboval by som vysvetlenie

teším sa na ďalšie

toto som sem dávala s takouto malou dušičkou, lebo je to niečo iné, než zvyknem písať, tak som rada, že si to našlo svojho čitateľa. :-D

Nesmúť :) Leží len telo. V skutočnosti žiaden človek nikdy nezmizne! Život je priveľmi silný na to, aby niekto len tak zmizol.

Ja keď pôjdem prastarkej a učokovi na hrob, usmejem sa. Lebo takto po smrti mám už len krásne spomienky... vybavuje sa mi vôňa perín, drevená podlaha, chatrná piecka, to ako starká často vstávali na wc-ko a strašne pri tom šomrali (to šomranie mám po nich)... atď.

Ale vieš z čoho ma naozaj mrazí? Že keď idem na hrob, vidím tam:

"Mária Mazúchová, odpočívaj v pokoji" :D:D:D:D:D

S tým, že toto dielko ti nešlo do hlavy sa zase netráp. Po prvom raze sa to pochopiť asi ani nedá, ale je pravda, že každý v tom môže vidieť niečo svoje, naozaj má tá voľnosť drží. No zas... nie všetky dielka sú takéto, neboj :) Ja ti len poviem, že je to ako obraz... Videla si už obrazy Salvadora Dalího? Určite áno. Na prvý pohľad človek absolútne nevie o čo ide. Prizrie sa druhý krát a zistí, že rozoznáva akési črty, nazvala by som ich... takými nosnými drobnosťami... Pospája črty dokopy a vznikne mu čosi úplne mrazivé, pričom to zároveň môže byť pre každého niečo iné. No a nakoniec pochopí podstatu. (po svojom) A tak je to aj v (mojej) uletenej próze :D Slnko, mačka ako sprievodca podsvätím, chlad, Eva... :) Ešte raz ďakujem, že si si dielko prečítala. Je to také na zamýšľanie, nie na oddych. Možno to nesedí :( ale neva :) vždy som rada, keď sa ozveš ;) A vyves už aj ty dačo :D

no musim povedat, ze to bolo zaujimave-tak nazvem asi polovicu z toho comu uplne nerozumiem :D tie neukoncene myslienky-co sa pocia dusanovi-, metafory a tie bezne veci vsednych dni ukryte naozaj poctivo(!) mi velmi pripominaju tvoje volne verse... ta poezia volnych versov ta asi stale drzi :) stale sa mi vsak paci ako pises, a dufam, ze coskoro pochopim aj tento tvoj novy "tajomny" styl :) muze zdar!!!

velmi dobre, to sa musi nechat, ten zaver ma rozlutostil...tak ako ma rozlutosti buduci vikend... veru, tam, kde su vsetci ti, na ktorych sa nezabudlo, tam kazdy polozi "oriesok"... velmi pekne... muze zdar!!!