Najnovšie komentáre
Ďakujem.
Aj ja som sa najviac stotožnila s druhým odstavcom... teda s časťou po vete písanou kurzívou. Tá je pre mňa... najsilnejšia, lebo je asi najpravdivejšia.
Najviac som sa stotožnila s druhým odstavcom. Tomu ostatnému som asi úplne nerozumela. Ale ja niekedy nerozumiem ani vlastným obrazom.
Je to krásne...
smutné, pravdivé, jemne optimistické, ale nádherné...
niet viac, čo dodať.
Zostaň s múzou... ;)
ale ved my vieme ze proti laske nemas nic :) ale som zvedava, aka bude v tvojom podani! nic v zlom samozrejme...
no a nie si sama co su precitliveny na bolest, aj ked neviem v akej miere sa to prejavue je u teba, su ludia, ktorich to boli skor ako ostatnych ;) teda, maju nizky prah bolesti---(myslim ze nizky, zas vyzeram ako idiot co nic nevie?:) no nic)
takze sa tesim na tu "sladucku vyvesku" :)
muze zdar!!!
No ja si vážne myslím, že by som bola jeden z najvhodnejších kandidátov na let na Mars. Už len urobiť niečo s tou mojou precitlivelosťou na bolesť. :-) (A natĺcť mi do hlavy angličtinu :-)))). A vidím tiež, že tu viacerým pripadám ako zvláštny exemplár človeka, čo si cením. :-)))
Ehm, a len tak na okraj: Ak by som tu náhodou v blízkej budúcnosti uverejnila taký úryvok z jedného môjho románu, kde bude láska kričať už z prvého odstavca, tak to NIE JE proti môjmu presvedčeniu. Je to tam preto, lebo je to jedna z mála (mojich) kníh, kde sa láska hodí - veľmi ju potrebujem do deja. Ale to som písala už v článku: niekde sa skutočne hodí, len nie tak často. V štyroch pätinách prípadov sa ale nehodí, však aj ja ju mám len v jednej z mojich piatich kníh.;-)
Jéj, ďakujem. =D
To s tým vekom je v poriadku. =)