Lepšie je umilovať sa k smrti, ako v domove dôchodcov spomínať na pracovné úspechy.

Veľmi krásne napísaná, priam filozofická úvaha. :) 

Ideš po podstate problému, máš jasný cieľ a končí sa to nehorázne dobrou otázkou. 

Na mňa toto dielko vyvinulo taký inšpiračný tlak aký som už dávno nepocítil.

Proste lahôdka! ;)

Zostaň s múzou!

S pozdravom  Dušan Damián.  

Tak to som potom rada, že aj takí nositelia chromozómov XY sa nájdu:)))

Opäť raz s tebou súhlasím... 

Najmä ženy som dodal preto, lebo to píšem z pohľadu muža (teda vlastného). ;) 

Inak si myslím, že obe pohlavia si môžu v tomto ruky podať. :D

A ver mi, ženy nepodceňujem, málokto má o ženách tak vysokú mienku ako ja. ;D 

Zo žartu vyhlasujem, že ja som sa narodila bez feromónových receptorov. Ale o to viac mám receptorov chladu, tepla a bolesti. Niečo na tom ale bude. Osobne si nepripadám ako zrodená pre účely množenia a poznám dokonca aj dôvody, prečo ma evolúcia chce vyradiť z reprodukčného procesu. Preto si myslím, že som tiež z hľadiska psychologického profilu ten najvhodnejší kandidát na dlhodobý kozmický let. Myslím tým individuálny let. Či by mi nevadila samota - bože, ja by som bola rada, že ma konečne všetci prestanú otravovať! Ale myslím, že vo vhodnom kolektíve by som sa celkom slušne hodila aj do viacčlennej posádky, pretože ako jeden z mála ľudí by som problémy vzťahov vôbec neriešila.

No hej, láska musí byť aby sa zachovalo potomstvo. Lenže aj chodiť na záchod sa musí aby sme prežili a pritom všimnite si v akom malom množstve kníh je táto nevyhnutná potreba vôbec spomenutá... :-) Takže nechápem ďalej. 

To je asi pravda... ale nechápem, prečo najmä ženy... myslím, že tu skôr ide o povahu a charakter človeka ako o pohlavie. Nemyslím, že ženy sú nerozhodné a majú silácke reči vo väčšej miere ako muži.:))

Predstav si, že by Ťa zaradili do tímu astronautov letiacich napr. na inú planétu, s dlhodobým pobytom na palube. A že by si tam písala osobný denník. V posádke by boli povedzme 2 ženy a 5 mužov.

Zápisy v Tvojom denníku by sprvu iste opisovali strasti a slasti spojené s letom, pobytom v lodi, vedeckými experimentmi. Ale len tak max. pol roka. Potom by začala fungovať "chémia" a Tvoje zápisky by sa určite menili. Je možné, že by sa koncom letu mohla atmosféra v lodi charakterizovať termínom "erotické dusno" :-)

Príťažlivosť medzi pohlaviami (volá sa to tuším aj láska) je totiž základným princípom nášho života. Darmo nám tvrdia homosexuáli, že sú "normálni". Nie sú. Nie sú však "úchylní", sú len "odchylní". Keby však táto odchýlka prevážila, bol by to koniec ľudského rodu. A aký je zmysel toho všetkého pechorenia sa (aby každý Janíček dostal svoju Marienku)? Zásadný - ide o výber kvality budúcej generácie.

Preto sú tým všetci doslova posadnutí, vrátane geniálnych spisovateľov. (Jasné, na "príbehoch o láske" sa dá aj dobre zarobiť, je jedno, že nemajú umeleckú hodnotu - vždy sa nájde dosť divákov či čitateľov, ktorí si pri nich radi zaslzia.) Umberto Eco raz povedal, čo musí byť v knihe, aby sa dobre predávala: láska (sex) a smrť.

Ahoj. V prvom rade ďakujem, že si zareagovala. O tom, či sa to vzťahuje na knihy všeobecne... no, neviem či som si zle vyberala, ale bolo skutočne len málo kníh v mojom živote ktoré som prečítala a ktoré sa nezaoberali láskou, aspoň vo vedľajšej dejovej línii. Všééétko všetučko bolo "infikované" tou láskou počnúc sci-fi, cez horory, trilery, dobrodružné knihy, fantasy... snáď len detektívky nie, i keď v nich bol motív zločinu kvôli láske častý motív, autor aspoň väčšinou neobťažoval čitateľa tým, aby do ľúbostných intríg zaťahoval aj hlavného hrdinu teda detektíva.  

A čo týka happy a sad endov, samozrejme nemám rada také smutné konce, kde sa Júlia prebodne dýkou nad Romeovým hrobom, lebo to je fakt gýč ešte väčší než happy-end. Väčšina smutných koncov čo som čítala ja mi ale nepripadala gýčová ani strata času. Často sa ani nedalo hovoriť ani tak o smutnom konci, než o neveselých vyhliadkach hlavnej postavy (či dokonca ľudstva) do budúcnosti plus trauma z toho, že niektoré postavy zomreli. Tak nejako zvyčajne končia aj moje knihy.

A s tým posledným odstavcom absolútne súhlasím.