Okay :) ďakujem za názor :) :)
Veľa šťastia ! Mayu~

Veľa šťastia. Ako píšem, ja už som skúšala písať o veciach z oblasti, z ktorej som mala (široko-ďaleko) skúsenosti len ja a čitatelia to neprijali - takže problém bude asi v mojom talente.

Nuž, ak by šlo naozaj o bežný život, obávam sa že by to na úrodnú pôdu u nás nepadlo, bola by to "nuda" :-). Tam už neskôr večer ani nikto nie je na ulici, problém nájsť vôbec niečo otvorené aby sa človek najedol. Vzorný arab sa totiž má venovať rodine... I keď u nejakého šejka v paláci za múrmi, kam svet nevidí, sú možné i nejaké odviazanejšie oslavy či dokonca aj alkohol. Budovanie vzťahov bude tiež problematické, keď kolega pozdravil arabku čo šla oproti na eskalátore, rázne ho náš miestny sprievodca zahriakol. Aj v podnikoch sedia muži a ženy oddelene (okrem rodín). Na druhú stranu taký thriller o náboženskej polícii by asi mohol zaujať.

Iste, nech si verí kto chce čomu chce, keď tým neškodí, neobmedzuje ostatných.

Nuž, potom nemáš rád zrejme ani matematiku, predstava že sa tam nejaké Pytagorove trojuholníky či Fermatove vety alebo nebodaj prvočísla potulujú vákuom :-). Abstrakné veci existujú mimo (bez ohľadu na) materiálny svet. Nie je nutné aby si ich niekto uvedomoval - súčet párnych čísiel bude vždy párny, bez ohľadu na to, či si to niekto uvedomuje, bude to platiť nadaľej i keď ľudstvo vyhynie.

Kokso mne toto príde ako póza. Ešte aj so sebaľútostivým kometárom. sorry, ale mňa toto nepresvedčilo.

Ide o to, aby o tom napísal niekto, kto má literárny talent a skúsenosti v tejto oblasti - čiže nejaký arabský spisovateľ, ktorý má viac žien. Bol by to určite bestseller. Podobne príbehy z háremov rozochvievajú západných čitateľov už celé stáročia niečím exotickým a zakázaným. Tiež príbehy Tisíc a jednej noci sú "obľúbene" - neviem síce prečo - nejaký zvrhlík ukája svoje ego tak, že po znásilnení každú dievčinu zabije ...a jednej z nich sa podarí z  tejto situácie dostať tak, že si vymýšľa príbehy a tým svoju popravu odloží. No a táto zvrhlosť má byť "nadčasový" námet na svetový bestseller a príspevok do literárnej pokladnice ľudstva. Nehovorím o príbehoch, ale o ich pozadí. Kniha, o ktorej hovorím by však nebola z prostredia  panovníckych háremov, ale z bežného života mnohých arabských mužov a žien.

Pokúsime sa nejakú knihu o mnohoženstve, písanú z pohľadu muža vypátrať a preložiť. Len neviem, čo len budeme potom s toľkými peniazmi robiť.

Neutiekam sa k "západnej kultúre", len k zdravému rozumu. Predstava pustého vesmíru bez ľudí = hmoty, ktorá si uvedomuje (aj keď skreslene)  realitu (k tomu 1-2 stupne Kelvina), v ktorom poletujú "absolútne" idey "dobra" a "zla" je pre mňa absurdná a celkom neprijateľná.

A nijakým náboženstvom tu neargumentujem (je rozdiel, keď spomínam "ich" argumenty), ako by som sa aj mohol na ne odvolávať, keď nijaké náboženstvo ne(u)vyznávam. Považujem ich všetky do jedného za pozostatky stredovekého myslenia.

Ale kto chce, nech si verí, čomu chce - aj tým štyrom slonom.

Ja si myslím, že by to bestseller nebol. Moja skúsenosť ukazuje, že ľudia nie sú schopní pochopiť a prijať pocity, ktoré sú diametrálne odlišné od toho, čo sami zažívajú. Pri každom pokuse sprostredkovať im niečo, čo nepoznajú, som tvrdo narazila, a to som spravila tých pokusov požehnane. I keď... možno to len chce väčší literárny talent. Alebo viac driny.

Ale to myslím prechádzame od Koránu k Biblii takže na obhajobu vlastných tvrdení sa sám utiekaš k prehnitej západnej kultúre :-).

Zlo - ťažko diskutovať keď prelietame medzi náboženstvami a nakoniec až k ateizmu. Lebo pri historke o Eve myslím kategórie dobro a zlo neurčuje človek ale boh :-). Keď sa "vrátime na zem" tak v zásade zdieľam rovnaký názor (napr. tu). I keď samotná idea zla či dobra podľa mňa nezávisí od ľudí, existovala i pred nimi a bude existovať i u (Adhara preskoč na ďalšiu vetu) prípadných mimozemšťanov. Od ľudí už závisí konkrétna interpretácia tejto idey.

(Vždy ma poteší, keď môj provokačno-ironický komentár niekto zoberie) vážne.)

Keby Eva nepodľahla našepkávaniu diabla a neponúkla Adamovi jablko zo stromu poznania, žili by sme vraj dosiaľ v raji. Z tejto príhody sa odvodzuje zľudovelý (promužský) názor, že všetko zlo "spustila" prvá žena, jelimánek Adam sa len alibisticky nechal nahovoriť.

A prečo je tento môj komentár ironicko-provokačný (= nemožno ho brať vážne)? Nuž, lebo to celé z Rajom a stvorením sveta za 7 dní považujem za obyčajnú vymyslenú báchorku, rovnako ako tvrdenie, že Jehova si "vyvolil" jeden národ, v ktorom "našiel zaľúbenie" (tvrdia to príslušníci toho národa, hahaha... V náboženských predstavách dážďoviek by boli vyvolenými zvieratami ... dážďovky, kto iný). Napr. v Polynézii majú o stvorení sveta celkom iné báchorky. V Grónsku zas iné atď. Vo fyzike zas akýsi Veľký tresk, šecko vraj vzniklo z ničoho, no sranda...

"Zlo existovalo už pred stvorením ľudí" - pobavili šme še!
(Pojem zlo je ľudská morálna kategória, ktorá je relatívna a závisí napr. od historickej doby. Jasné, že hodiť neživotaschopné dieťa po narodení zo skaly je "dobro" - v poňatí starovekého Ríma. Skús to urobiť dnes - zavrú Ťa, až sčernáš.) Predstava, že existuje nejaké všeobecné "dobro" či všeobecné "zlo", dokonca nezávislé na tom, či existuje ľudstvo, je pre mňa absurdná.  

Ale, o tom všetkom škoda reči - ide o kontroverzné témy, na ktorých sa viac ako traja ľudia nikdy nedohodnú. Nech si teda verí každý v to, v čo chce - napr. že Zem je doska ktorú držia na chrbtoch štyria sloni. Neuveriteľné pre mňa je to, že podobné stredo- i staroveké anachronizmy sa držia v ľudských hlavách ešte aj v 21. storočí.