Mne nemusíš vysvetľovať, čo je to Južný kríž, napokon, som autorkou tohto.  Okrem toho som si už natrénovala jeho vyhľadávanie v našom planetáriu i jeho rozoznanie od Nepravého kríža (inak, nechápem, ako si ich námorníci mohli mýliť, veď keď na oblohe vidím dva kríže vedľa seba, stačí si pamätať, že pravý je ten východný – škoda, že sa vtedy ešte neudeľovala Darwinova cena :-)). Mne išlo hlavne o jeho okolie – hmlovinu Éta Carinae, hviezdokopu Šperkovnica, Uhoľné vrece, a samozrejme aj o Alfu Centauri, všetko by to mali byť objekty viditeľné pri vhodných podmienkach okom. Nuž ale je to v nedohľadne... ochota terigať sa lietadlom na opačný koniec sveta z mojej strany síce je, do hotelového baru by som ani nevkročila, takže s jeho opustením nie sú problémy, tie sú totiž niekde inde: 1. nemám peniaze (na Slovensku vystačia dve zamestnania akurát tak na prežitie v nie najväčšej biede, na jeseň si však chcem pribrať tretie, tak uvidíme, či si troma prácami zarobím aspoň na slanú vodu), 2. Nemám vybavovača-tlmočníka, ktorý ovláda jazyk a všetko zariadi.

P.S.: Môj teleskop nie je veľkosti osobného auta. Našťastie či nanešťastie? Neviem – väčší je lepší, ale blbo sa s ním manipuluje. :-)

Prvý raz som ho videl v Argentíne pri vodopádoch Iguazu, bol však nízko. Oveľa vyššie bol v Patagónii (mestečko El Calafate -73 stupňov j.z.š.), tam bol aj výraznejší.
Južný kríž celkom nenaplnil moje očakávania (okrem pocitu splneného romantického detského sna), ide o dosť nevýrazné súhvezdie, tiež nemá v strede ramien kríža nijakú hviezdu, takže je to skôr kosoštvorcový šarkan, ako kríž, ale budiž. Naviac, nemá štyri hviezdy, ale patrí doň ešte epsilon, ktorý narušuje symetriu kríža ( ďalšie slabšie hviezdy). Prečo je teda toto súhvezdie také populárne? Nuž, zrejme preto, lebo ho námorníci od 16. storočia používali na určenie južného nebeského pólu. Dokonca krajiny Južnej Ameriky začali nazývať "krajiny Južného kríža". (My by sme analogicky mali byť "Krajiny Malého voza"). Časom sa toto nenápadné súhvezdie stalo ikonou južnej oblohy.
Na potvoru si ho tiež možno pomýliť s podobným tzv. Nepravým Južným krížom, ktorý leží západnejšie. Pre námorníkov v minulosti takáto zámena mohla byť otázkou života a smrti.
Južná obloha ma zaujala najmä nádhernou Mliečnou cestou, tiež sa nám podarilo nájsť (pomocou simulátora v mobile) našu susedku Alfu v Kentaurovi, "navigačnú" hviezdu Canopus a pravdaže "Psiu hviezdu" - Sírius. Plus niekoľko planét. Tiež Uhoľné vrece pri Južnom kríži ľudia s lepším zrakom identifikovali.
Chcelo by to postaviť na breh jazera Lago Argentino Tvoj teleskop (veľkosti osobného auta) a urobiť si dôkladnú, vzrušujúcu prechádzku vesmírom, ktorý my, severnopologuľania (vymyslel som nové slovo!), nikdy neuvidíme. (Okrem tých, čo sú ochotní terigať sa lietadlom pol dňa na opačný koniec sveta a tam ochotných v noci opustiť hotelový bar.) 

Tak možno je to aj tým, že za tie roky písania a vciťovania sa či filozofovania, sa na mňa už nabalilo toľko emotívnej ťarchy a balastu, že každé moje zamyslenie vyznieva i trochu melancholicky (Wavako by isto povedala - pateticky ). Možno.

No myslím si, že toto je naozaj len pozitívny kúsok a najmä reflexia jedného veľmi príjemného stretnutia.  

Som však rád, že sa ti to páčilo. Tvoj názor i podporu si cením. A platí to aj opačne. Tiež ti tie palce držím. 

Múze zdar!Tej tvorivej i životnej. 

Ďakujem za názor. Veľmi si ho cením :) a ešte na tom popracujem

Mne tvoja pozitívna impresia príde dosť smutná v poslednej dobe. nie že by som tu bola často :) ale úderná bola určite. páčilo sa. veľmi. držím palec.

Mne sa tvoj príspevok páčil a myslím, že je k veci. ako mladšia som nikdy nepremýšľala nad svojimi príbehmi, len som písala a bol to pre mňa rovnaký zážitok, ako kebyže svoj príbeh po prvýkrát čítam, ale dnes už viem, že skúsený spisovateľ to "musí robiť inak". :)

Ja súhlasím s Dušanom, najmä v tom, že myšlienka je síce 500krát omletá ale stále čiteteľná. Naopak, zvláštnym spôsobom som sa tešila na to, keď v úryvku oznámiš, že ho "vraciate späť na zem". Vynorilo sa mi plno fantastických obrazov pred očami. Zároveň však ale súhlasím s Dušanom aj v tom, že by sa hodilo hlbšie to premyslieť. Ja sama však nemám k tomu čo hovoriť, pretože som žiadny zo svojich dlhších príbehov NIKDY nepremyslela dopredu. Bola som však dieťa a čím som staršia tým viac si uvedomujem, že spisovateľ musí byť nie len umelec, ale aj psychológ a empatik. Je na tom čo popracovať. No zatiaľ si užívaj písanie. Možno raz keď sa k tomu vrátiš, ak budeš chcieť, môžeš z toho spraviť zas niečo iné. Osobne by som ale prijala trochu hlbší opis pekla a neba, aj keď to bolo pekné a originálne, aspoň pre mňa - ja si oboje predstavujem inak :)

Písať vieš, máš talent, užívaj si príbeh. Držím palce.

MM

Ja súhlasím s Dušanom, najmä v tom, že myšlienka je síce 500krát omletá ale stále čiteteľná. Naopak, zvláštnym spôsobom som sa tešila na to, keď v úryvku oznámiš, že ho "vraciate späť na zem". Vynorilo sa mi plno fantastických obrazov pred očami. Zároveň však ale súhlasím s Dušanom aj v tom, že by sa hodilo hlbšie to premyslieť. Ja sama však nemám k tomu čo hovoriť, pretože som žiadny zo svojich dlhších príbehov NIKDY nepremyslela dopredu. Bola som však dieťa a čím som staršia tým viac si uvedomujem, že spisovateľ musí byť nie len umelec, ale aj psychológ a empatik. Je na tom čo popracovať. No zatiaľ si užívaj písanie. Možno raz keď sa k tomu vrátiš, ak budeš chcieť, môžeš z toho spraviť zas niečo iné. Osobne by som ale prijala trochu hlbší opis pekla a neba, aj keď to bolo pekné a originálne, aspoň pre mňa - ja si oboje predstavujem inak :)

Písať vieš, máš talent, užívaj si príbeh. Držím palce.

MM

Krásne fotky. No chýba mi medzi nimi jedno - pre mňa najväčšia atrakcia južnej pologule - Južný kríž a okolie. Ten na vlajke mi nestačí, chce to aj Mliečnu cestu, nádherné svietiace a tmavé hmloviny okolo neho, ktoré by malo byť vidno voľným okom, a ako bonus našu najbližšiu hviezdnu sústavu Alfa Centauri. Túto časť oblohy mám na zozname vecí, ktoré chcem vidieť predtým než umriem. Ale netúžim to vidieť z Austrálie - o tých jedovatých pavúkoch, čo tam všade žijú, som už počula. Optimálna by bola Antarktída, tam pavúky nie sú.

Reportáž zo sveta protinožcov je dokončená.
Bola to len krátka zastávka cestou z Polynézie do Ázie v meste Sydney. Stála však za to.  Oplatilo by sa pozrieť si ešte vnútrozemskú púštnu oblasť a Veľkú koralovú bariéru. Len je to trochu ďaleko, takže človek tam už asi nezablúdi...