Ďakujem. Pokojne príď. :-)

Výborný článok, dodal mi veľa úsmevu na tvári :) Veľmi dobre viem o čom píšeš. Sám tvorím, píšem a vidím to na sebe, že vždy, keď sa ku svojmu textu vrátim, nájdem niečo, čo sa dá na ňom ešte vypelpšiť a dopracovať. Tvoj príbeh môže inšpirovať ďalších ľudí a ukazuje, že sa netreba vzdávať, ale ísť si za tým, čo človek skutočne chce. Je super, že sa ti splnil sen a že si svoje dielo úspešne vydala.

PS: Som zo Žiaru nad Hronom. Žeby som zašiel do hvezdárne po podpísaný výtlačok? :)

Tak som rád, že pobavilo. Ja som sa tak usmieval pri písaní. 

Nuž cestoval som cez polnoc, ale nie až do svitania.

A spať som šiel až počas kurospevov, teda kúsok pred svitaním. 

Iste, dačo som aj prifarbil, ako napr. údernosť samopalu a podobne  

Ale tak pozitívna impresia to bola... No nedaj to sem!  

pobavilo. :D Milá spomienka, celkom som sa prihlúplo usmievala, keď som to včera čítala a ešte nejakú dobu potom.

Cestoval si až do rána, či básnik prifarbil fakty, aby mali väčšiu silu? ;)

Díky. Ja sama neviem, prečo ma v posledných rokoch pri čítaní toho na hlavných postavách toľko štve a tých sympatických je ako šafranu, keď dovtedy som mala problém s hlavnou postavou len výnimočne. Možno je za tým iba moja dlhodobo zvýšená produkcia samonasieracieho hormónu. :-)

Ďakujem. Ale s tými témami nesúhlasím. Keď mňa niektorí autori dokázali osloviť témami, o ktoré by som inak ani nezakopla, prečo ja nedokážem so svojimi čitateľmi to isté? Teraz sa touto otázkou opäť intenzívne zaoberám, lebo som práve zase strašne tvrdo narazila (au, au). Možno je pes zakopaný v tom, že aj zdanlivo nezaujímavá téma vždy mala určitú iskričku môjho záujmu, ktorú obratný autor vedel rozdúchať na plameň. Že som si v tých dielach o inak pre mňa nezáživných témach vedela nájsť to svoje... že mi autor vedel podať ruku a voviesť ma z mne známeho územia do neznámeho. Ale mne to (zatiaľ) nejde. Niekedy som styčné plochy medzi čitateľom a mnou našla, ale nech som robila čo som robila, čitateľ tvrdohlavo zostával na svojom známom území. Nuž, ale asi nemám právo sa sťažovať, lebo mne sa to ako čitateľovi často stáva tiež – napríklad aj na tomto blogu. Niektorí autori majú iskru a aj čo povedať, ale nejako nie a nie ma vyviesť z toho môjho známeho chlievika. :-) No občas to niekto dokáže a to je dôležité.

Súhlasím s napísaným. Paradoxne však, myslím, že som sa s týmito pocitmi často nestretla. Môže to mať viacero vysvetlení. Buď som mala šťastie na knihy, alebo som veľmi nenáročný čitateľ, alebo si len nepamätám :D Lebo je fakt, že v poslednej dobe čítam fakt veľmi málo a taktiež, že moje emócie sú síce intenzívne, ale aj rýchlo prchajú. Takže ak ma aj dačo nas...rdilo, tak už je to preč. :)

Ale s napísaným súhlasím. :)

Žiadna nuda - kniha by nepopisovala veci zvonka (odviazanejšie oslavy, alkohol a bravčovina), ale zvnútra. V literatúre, ktorá sa mi dostala do ruky som nenašiel knihu, ktorá by čitateľovi sprostredkovala, ako polygamný muž vníma ženy, lásku, sex, žiarlivosť a pod. Čo sa deje v jeho hlave. O pocitoch a citoch mužov a žien z našej monogamnej kutúry sú popísané stohy kníh, všetko je rozpitvané do najmenších podrovnosti, a nie sú to len plytké tzv. ženské romány - týmto témam sa venovali s veľkým zaujatím aj velikáni literatúry (za všetkých napr. Goethe, Utrpenie mladého Wertera a samozrejme ikona všetkých divadiel Shakespeare, v nespočetných kreáciách na podobnú tému). 

O tom, ako fungujú city v hlave muža (ale i ženy) polygamnej kultúry vieme málo, príp. vôbec nič. Keby takáto (dobre napísaná) kniha vyšla, naši čitatelia, unudení príbehmi nekonečných milostných trojuholníkov, by po nej určite chňapli, fascinovaní štvor-, päť-, ba i šesťuholníkmi. 

Pobavil si ma - matematika bola mojím zamilovaným predmetom, študoval som ju na univerzite, tiež mám diplom v odbore  fyzika plazmy .

Matematika je exaktná veda a etika nie - v tom je pes zakopaný.
Morálka je historický koncept, ktorý si vytvára daná spoločnosť, nie nejaký pánbičko, dokonca vraj pred "stvorením" ľudí. Keďže tých pánbičkov je asi 300, toľko isto je aj morálok, čiže definícií dobra a zla, hahaha. Tiež kategórie "dobra" a "zla" závisia od situácie. Napr. klamať je zlé, ale v istých situáciách nadovšetko vhodné a žiadúce, tiež kradnúť, ba dokonca i zabíjať (teórie tzv. spravodlivej vojny). Závisí to aj od uhla pohľadu účastníkov: často vedú dve krajiny vojnu, o ktorej sú obe presvedčené, že je "spravodlivá", dokonca kňazi na oboch stranách kropia tanky svätenou vodou a modlia sa k tomu istému bohu, aby im fandil a zničil protivníka - no kocúrkovo. Väčšinou sme MY tí dobrí a ONI tí zlí - ja to volám fanúšikovský syndróm a považujem ho za najrožšírenejšiu a najodpornejšiu ľudskú vlastnosť (v psychológii sa to volá skupinový narcizmus).

Rád by som však už ukončil debatu na túto tému - aj keď polemiky milujem. Sú určité témy, na ktorých sa ľudia málokedy zhodnú a toto je jedna z nich. Ale, ak sa náhodou niekedy stretneme, rád si o  podobných témach s Tebou 3-4 hodinky podiskutujem. Internetové diskusie sú ťažkopádne a často vedú k nepochopeniu.

Tvoj talent je mimo všetku pochybnosť.
Príčina je zrejme inde.

(V témach, ktoré čitatelia preferujú.)