pripomenul si mi nostalgicky naše dávnejšie splavy Starej Nitry, netušil som, že sa ešte nájde niekto, kto túto zabudnutú riečku splavuje.
Naše splavy však boli letné, a tak sme plávali medzi leknami, trstinou a kobercami plávajúcich rastlín. Koryto nebolo nikde tak zarastené, aby sme museli vystúpiť z lode. Sem-tam sa vyskytol však padnutý strom, ktorý sme museli zdolať. Ináč - ako aj ty píšeš, samá romantika mimo civilizácie.
Podobná romantická riečka, len trochu širšia, kľukatiaca sa medzi lesíkmi a poliami okolo Sládkovičova je Čierna voda. Je na nej 9 splavných hatiek a vodáka na nej tiež ťažko stretneš.
HRON za vyššej vody - to je iný level. To, čo za normálneho stavu vnímame ako zábavu na vlnách, sa mení na nebezpečný živel, ktorý Ti môže siahnuť aj na život. Nízka teplota vody robí tiež svoje - pri prevrátení môže aj skúsenému plavcovi vyraziť dych a nemusí sa z vody živý dostať. Preto máte môj obdiv, že ste bez úhony zdolali spomínanú kombináciu vysokej vody a nízkej teploty. Je to naozaj len pre skúsených riečnych vlkov ... nič pre začiatočníkov.
Vlado
Vďaka za slová uznania. Od takého skúseného vodáka určite potešia. Naozaj nie sme hazardéri a spomínané riziká sme si uvedomovali. Stať sa však mohlo, to sa nikdy nedá úplne vylúčiť. Snažili sme sa správať zodpovedne. Inak za to, že nás tak ťahá na Hron si spoluzodpovedný aj ty.Odkedy vyšiel vodácky sprievodca,nemáme pokoj... Je to naozaj vydarená knižka. Jednak precízna a jednak napísaná s citom a láskou. Vďaka za ňu. Čiernu Vodu určite vyskúšame. Verím, že sa na vode niekedy stretneme a čo to od starých vlkov pochytíme. Ivan
Musím sa priznať, že táto hať je aj pre mňa čierna mora už od čias, keď som zamlada prvýkrát splavoval dolný Hron a vedúci splavu nám rozprával historku, ako na vlastné oči videl ako sa tam jeden vodák prehodil a vyplával pod haťou s vnútornosťami v rukách. Údajne sa tam nachádzajú rôzne kusy železa, dokonca vraj aj protitankové zátarasy, a preto nám nikdy nedovolil túto hať splaviť. Jedno leto sa vyskytli podobné podmienky ako popisuješ, že hať sa dala splaviť vľavo, kadiaľ sa bežne koníčkuje. Po dôkladnom prezretí sme sa teda rozhodli, že ju splavíme ľavým kanálom. Nasmeroval som kanoe smerom k hati a nechali sme sa voľne unášať až k miestu, kde bolo treba začať pádlovať, aby sme mohli odbočiť . Vtom však môj háčik, zrejme zo strachu pred blížiacou sa hučiacou vodou, úplne zmeravel a nebol schopný absolútne žiadneho pohybu. Ja som sa márne snažil pádlovať, podarilo sa mi akurát len otočiť kanoe proti prúdu, ktorý bol však silnejší ako ja a začal nás ťahať zadnou časťou k hati. Našťastie sa háčik v poslednom okamžiku spamätal (aj vďaka hurónskemu kriku, ktorý som naňho spustil ja , ale aj ostatní vodáci z brehu) a začal mi pomáhať s pádlovaním. Naozaj len o vlások sme unikli tomu, aby nás prúd nestiahol zadnou časťou na hať. Priznám sa, že takýchto adrenalínových zážitkov, keď som musel siahnuť až na dno svojich síl, som v o svojom živote veľa nezažil.
Vlani sme tento úsek splavovali začiatkom mája a hladina bola ešte dosť vysoká. Tiež sme sa dlho nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Keby sa hať dala bez problémov preniesť po brehu, určite by sme to urobili. Jeden z nás sa rozhodol pre koníčkovanie, ale ako sa nám neskôr priznal, nebola to správna voľba. Vraj mu išlo doslova o život, keď musel preliezať ponad popadané stromy a "brodiť" sa po prsia v silnom prúde pomedzi skaly, pričom sa ho čln snažil neustále stiahnuť za sebou. Ostatní sme sa rozhodli, že zrejme najmenej nebezpečné bude proste túto hať splaviť, a tak sme aj urobili. Vyhliadli sme si jeden z najsplavnejšie vyzerajúcich jazykov a hoci so zimomriavkami na chrbte, očami odtláčajúc sa od hrozivo vyzerajúcih panelov pri brehu, z ktorých trčali železné roksory sťa zuby žraloka (hronského), ktorý číha na svoju korisť s otvorenou tlamou čakajúc, kým mu korisť sama nevpláva do jeho útrob, sme túto hať bez ujmy na zdraví a majetku šťastne splavili.
Ako zostať háčikom...
Ak sa raz dostanete na vodu s niekým, kto je o niečo starší a niečo skúsenejší ako vy /akože už bol na vode/, automaticky si sadáte do kanoe tak, že skúsenejší ide dozadu a vy sa stávate háčikom. Skúsenejšiemu je buď jasné, že napádlujete sa vy alebo mu jednoducho vyhovuje pozorovať prírodu a splývať so všehomírom spoza vášho profilu. Ak sa vám to ako háčikovi zapáči nielen preto, že sa ako prvý vrháte do vôd a ako prvý máte dotyk s perejkami, ako prvý môžete zavetriť nebezpečenstvo, lebo môžete s prehľadom čítať vodu /ako prvý máte možnosť pre pekné fotky/, ale predovšetkým preto, že si to všetko môžete užiť, lebo máte spoľah na zadáka, ktorý presne vie, kedy a ako natočiť list, vie v správnu chvíľu správne zabrať pádlom a vie správne usmerniť vaše nerozvážnosti, lebo zasa inokedy vy usmerňujete tie jeho, tak ste háčikom na celý život. Ale zdôrazňujem, musíte mať istotu v zadákovi ako ja. Píšem to preto, lebo mu ďakujem, že môžem spoznávať vodný živel, ktorý tiež napĺňa môj život a preto, lebo chcem poďakovať za krásne príbehy spomedzi brehov. Teším sa na ďalšie.
Aj tak je najlepšie byť tzv. porcelánom. Porcelán je človek, ktorý sedí (leží) v strede kanoe a namiesto pádla má v jednej ruke pivo a v druhej cigaru.
Pred štvrťstoročím som urobil prvú prieskumnú plavbu po starej Nitre a odvtedy sme na ňu chodili niekoľko rokov pravidelne. V tých časoch ešte jej brehy lemoval súvislý pás starých košatých vŕb, ktoré tvorili nad vodou nádhernú klenbu. Stará želiezovská hať išla od ľavého brehu šikmo k pravému a mala celkom prehľadný široký jazyk. S vodáckym krúžkom som tam poriadal tréningové víkendy. Jazykom hučala voda parádne ale bez vážnych problémov. Síce stalo sa, že Chrobák-zarytý odporca všetkých ochranných vodáckych pomôcok pri zhupnutí na vlne postavil Vydru na špičku, loď po chvíli urobila salto vzad, prikryla ho asi na minútu a keď sme ho vylovili, vyliezol na breh a po chvíli, keď sa spamätal a išiel znovu na vodu, bez slova si obliekol vestu. P. S: Ivo, si kanón !
Po včerajšku budú pre vodákov povinné okrem vesty aj prilby a pribudne nová značka pre vodákov "Pozor! Padanie mostov".
Je skvelé keď sa komusi, už ako mladíkovi, podarí uskutočniť svoj veľký sen. Ilyovi Klvaňovi sa to podarilo.Už ako dieťa sníval o tom, že bude žiť ako „coureurs des bois“, slobodní obchodníci s kožušinami, traperi a zálesáci. Lovili v neosídlených oblastiach na severe Kanady. Žili v rytme…
Viaceré slovenské ľudové povesti sa viažu ku konkrétnym miestam, vrchy nevynímajúc. Opradené povesťami sú najmä Kriváň, Rozsutec a Choč. Neviem, ktorému z nich patrí prvenstvo, ale o Veľkom i Malom Rozsutci vyšli desiatky povestí, dokonca aj knižne. Jedna z nich začína takto. Možno ste už…
Horná Orava má čo ponúknuť. Na svoje si tu prídu turisti pešiaci, vodáci i „vyhľadávači“ výnimočných historických a kultúrnych pamiatok. a 15. októbra 2017 sme napriek nepriaznivej predpovedi počasia opäť po roku vyrazili na Oravu. Už dlhší čas nás mátal splav z Tvrdošína do Oravského Podzámku…
Asi pred rokom sme sa plavili dolným Hronom z Čaty a po sútoku s Dunajom sme pokračovali do maďarského Vácu. Pod Visegrádom rozdelí Dunaj asi 30 km dlhý ostrov Szent Endre na dve ramená, ktoré sa opäť spoja pred Budapešťou. My sme pred rokom, keďže sme chceli skončiť vo Váci, pokračovali ľavým…
Nechcem preháňať, ale vnímavý človek, ktorý sa niekoľko dní plaví po rieke až tam, kde končí aj ona, pocíti čosi výnimočné. Väčšina riek končí na sútoku, kde splynie s inou, väčšou riekou alebo v delte, ktorou ústi do mora. Zopár riek má aj smutné konce. Postupne strácajú vodu a skončia ako…
[caption id="" align="alignnone" width="498"] Topánky[/caption]
Cestou hrdinov SNP po východnom Slovensku
Cesta hrdinov SNP je určite najpopulárnejšou trasou peších turistov na Slovensku. Táto 742 km dlhá trasa spája pre Slovákov tri najdôležitejšie symboly. Devín, mohylu Milana Rastislava…
V máji sme dokončili splav Čiernej Vody zo Sládkovičova až do jej ústia do Malého Dunaja. V úseku Sládkovičovo (most smer Veľké Úľany) až do obce Čierna Voda tečie riečka pôvodným korytom, ktoré pekne meandruje a preniesť dve nesplavné haťky nie je problém. Za obcou Čierna Voda však rieku…
Voda jednoducho k Veľkej noci patrí. Poňali sme to svojsky a rozhodli sme sa jeden deň veľkonočných sviatkov venovať splavu. Takému, ktorý bude naozaj sviatočný. Plaviť sa Klátovským ramenom, ktoré je národnou prírodnou rezerváciou, je pre vodáka skutočne ojedinelý zážitok.Klasické riečne…
Neďaleko Považskej Bystrice, za obcou Považská Teplá, je skryté nádherné prielomové údolie Manínskeho potoka, ktorý medzi Veľkým a Malým Manínom vymodeloval strmú úzku roklinu. Úzku až tak, že v jej najužšom mieste museli voľakedy furmani rozobrať voz, preniesť ho i s tovarom o kus ďalej a tam…
Zimný výstup na Vtáčnik je už našou dlhoročnou tradíciou. Tú sme minulý rok obohatili o výstupy na dva ďalšie výrazné vrcholy v tomto pohorí, Žarnov a Buchlov. Na chate pod Končitou sa dá ubytovať, takže za dva dni, ak šliapete od rána do tmy sa to dá stihnúť. Stačil krátky telefonát s pani…
Comments
Pridať nový komentár
Ivan,
pripomenul si mi nostalgicky naše dávnejšie splavy Starej Nitry, netušil som, že sa ešte nájde niekto, kto túto zabudnutú riečku splavuje.
Naše splavy však boli letné, a tak sme plávali medzi leknami, trstinou a kobercami plávajúcich rastlín. Koryto nebolo nikde tak zarastené, aby sme museli vystúpiť z lode. Sem-tam sa vyskytol však padnutý strom, ktorý sme museli zdolať. Ináč - ako aj ty píšeš, samá romantika mimo civilizácie.
Podobná romantická riečka, len trochu širšia, kľukatiaca sa medzi lesíkmi a poliami okolo Sládkovičova je Čierna voda. Je na nej 9 splavných hatiek a vodáka na nej tiež ťažko stretneš.
HRON za vyššej vody - to je iný level. To, čo za normálneho stavu vnímame ako zábavu na vlnách, sa mení na nebezpečný živel, ktorý Ti môže siahnuť aj na život. Nízka teplota vody robí tiež svoje - pri prevrátení môže aj skúsenému plavcovi vyraziť dych a nemusí sa z vody živý dostať. Preto máte môj obdiv, že ste bez úhony zdolali spomínanú kombináciu vysokej vody a nízkej teploty. Je to naozaj len pre skúsených riečnych vlkov ... nič pre začiatočníkov.
Vlado
Vďaka za slová uznania. Od takého skúseného vodáka určite potešia. Naozaj nie sme hazardéri a spomínané riziká sme si uvedomovali. Stať sa však mohlo, to sa nikdy nedá úplne vylúčiť. Snažili sme sa správať zodpovedne. Inak za to, že nás tak ťahá na Hron si spoluzodpovedný aj ty.Odkedy vyšiel vodácky sprievodca,nemáme pokoj... Je to naozaj vydarená knižka. Jednak precízna a jednak napísaná s citom a láskou. Vďaka za ňu. Čiernu Vodu určite vyskúšame. Verím, že sa na vode niekedy stretneme a čo to od starých vlkov pochytíme. Ivan
Musím sa priznať, že táto hať je aj pre mňa čierna mora už od čias, keď som zamlada prvýkrát splavoval dolný Hron a vedúci splavu nám rozprával historku, ako na vlastné oči videl ako sa tam jeden vodák prehodil a vyplával pod haťou s vnútornosťami v rukách. Údajne sa tam nachádzajú rôzne kusy železa, dokonca vraj aj protitankové zátarasy, a preto nám nikdy nedovolil túto hať splaviť. Jedno leto sa vyskytli podobné podmienky ako popisuješ, že hať sa dala splaviť vľavo, kadiaľ sa bežne koníčkuje. Po dôkladnom prezretí sme sa teda rozhodli, že ju splavíme ľavým kanálom. Nasmeroval som kanoe smerom k hati a nechali sme sa voľne unášať až k miestu, kde bolo treba začať pádlovať, aby sme mohli odbočiť . Vtom však môj háčik, zrejme zo strachu pred blížiacou sa hučiacou vodou, úplne zmeravel a nebol schopný absolútne žiadneho pohybu. Ja som sa márne snažil pádlovať, podarilo sa mi akurát len otočiť kanoe proti prúdu, ktorý bol však silnejší ako ja a začal nás ťahať zadnou časťou k hati. Našťastie sa háčik v poslednom okamžiku spamätal (aj vďaka hurónskemu kriku, ktorý som naňho spustil ja , ale aj ostatní vodáci z brehu) a začal mi pomáhať s pádlovaním. Naozaj len o vlások sme unikli tomu, aby nás prúd nestiahol zadnou časťou na hať. Priznám sa, že takýchto adrenalínových zážitkov, keď som musel siahnuť až na dno svojich síl, som v o svojom živote veľa nezažil.
Vlani sme tento úsek splavovali začiatkom mája a hladina bola ešte dosť vysoká. Tiež sme sa dlho nevedeli rozhodnúť ako ďalej. Keby sa hať dala bez problémov preniesť po brehu, určite by sme to urobili. Jeden z nás sa rozhodol pre koníčkovanie, ale ako sa nám neskôr priznal, nebola to správna voľba. Vraj mu išlo doslova o život, keď musel preliezať ponad popadané stromy a "brodiť" sa po prsia v silnom prúde pomedzi skaly, pričom sa ho čln snažil neustále stiahnuť za sebou. Ostatní sme sa rozhodli, že zrejme najmenej nebezpečné bude proste túto hať splaviť, a tak sme aj urobili. Vyhliadli sme si jeden z najsplavnejšie vyzerajúcich jazykov a hoci so zimomriavkami na chrbte, očami odtláčajúc sa od hrozivo vyzerajúcih panelov pri brehu, z ktorých trčali železné roksory sťa zuby žraloka (hronského), ktorý číha na svoju korisť s otvorenou tlamou čakajúc, kým mu korisť sama nevpláva do jeho útrob, sme túto hať bez ujmy na zdraví a majetku šťastne splavili.
Ako zostať háčikom...
Ak sa raz dostanete na vodu s niekým, kto je o niečo starší a niečo skúsenejší ako vy /akože už bol na vode/, automaticky si sadáte do kanoe tak, že skúsenejší ide dozadu a vy sa stávate háčikom. Skúsenejšiemu je buď jasné, že napádlujete sa vy alebo mu jednoducho vyhovuje pozorovať prírodu a splývať so všehomírom spoza vášho profilu. Ak sa vám to ako háčikovi zapáči nielen preto, že sa ako prvý vrháte do vôd a ako prvý máte dotyk s perejkami, ako prvý môžete zavetriť nebezpečenstvo, lebo môžete s prehľadom čítať vodu /ako prvý máte možnosť pre pekné fotky/, ale predovšetkým preto, že si to všetko môžete užiť, lebo máte spoľah na zadáka, ktorý presne vie, kedy a ako natočiť list, vie v správnu chvíľu správne zabrať pádlom a vie správne usmerniť vaše nerozvážnosti, lebo zasa inokedy vy usmerňujete tie jeho, tak ste háčikom na celý život. Ale zdôrazňujem, musíte mať istotu v zadákovi ako ja. Píšem to preto, lebo mu ďakujem, že môžem spoznávať vodný živel, ktorý tiež napĺňa môj život a preto, lebo chcem poďakovať za krásne príbehy spomedzi brehov. Teším sa na ďalšie.
Aj tak je najlepšie byť tzv. porcelánom. Porcelán je človek, ktorý sedí (leží) v strede kanoe a namiesto pádla má v jednej ruke pivo a v druhej cigaru.
Pred štvrťstoročím som urobil prvú prieskumnú plavbu po starej Nitre a odvtedy sme na ňu chodili niekoľko rokov pravidelne. V tých časoch ešte jej brehy lemoval súvislý pás starých košatých vŕb, ktoré tvorili nad vodou nádhernú klenbu. Stará želiezovská hať išla od ľavého brehu šikmo k pravému a mala celkom prehľadný široký jazyk. S vodáckym krúžkom som tam poriadal tréningové víkendy. Jazykom hučala voda parádne ale bez vážnych problémov. Síce stalo sa, že Chrobák-zarytý odporca všetkých ochranných vodáckych pomôcok pri zhupnutí na vlne postavil Vydru na špičku, loď po chvíli urobila salto vzad, prikryla ho asi na minútu a keď sme ho vylovili, vyliezol na breh a po chvíli, keď sa spamätal a išiel znovu na vodu, bez slova si obliekol vestu. P. S: Ivo, si kanón !
Po včerajšku budú pre vodákov povinné okrem vesty aj prilby a pribudne nová značka pre vodákov "Pozor! Padanie mostov".