Tma, mrákava. Nekončiaca temnota s nádejou na konci bieleho svetla. Či sa mi azda len tá nádej stráca , ako čerstvo napadaný sneh s narastajúcou teplotou? Snívam a či azda bdiem? Pocítim zasa iskru , ktorá vo mne rozbliká pocit nádeje pre lepšie zajtrajšky? Netuším .. Moje oči sú slepé a uši nepočujú. Ústa sú nemé a nepočujúci krik o pomoc zaniká v dunení mojej hlavy. Svaly sú ochabnuté a zo mňa sa postupne stáva prázdna schránka. Duša mi pomaly opúšťa telo a neviem, čo robiť ďalej so sebou. Topím sa v beznádejí a strachu. Démoni číhajú na každom kroku . Každým nádychom sa čoraz viacej prepadám do priepasti z ktorej niet úniku. Hľadám východ ,ale čoraz viacej sa strácam v labyrinte bolestí a útrap. Jediné čo moje oči sú schopné vidieť sú démoni bažiaci po mojom strachu a úzkosti. Nedokážem sa im postaviť z očí do očí. Som paralyzovaná. Ako korisť lapená dravou šelmou. Pomaly ma trhá na kusy a ja po tichu trpím. Nedokážem ten teror zastaviť a tak sa len prizerám z diaľky. Moje srdce bije čoraz pomalšie. Stvrdne azda na kameň a ja budem prázdna schránka tak ako vo vnútri ,aj na povrchu? Nevládzem sa postaviť zo zeme nieto ešte s démonmi okolo mňa bojovať. Postupne sa im oddávam celá. Odovzdávam im všetko , čo zo mňa ešte zostalo. Pomaly uhasína môj plamienok. Škrtnúť novou zápalkou? Nemám na to chuť a ani silu. Všade vôkol seba vidím len tmu a smútok. Pochmúrne sú aj mraky nad mojou hlavou, keď kľačím na kolenách a moju tvár zmýva voda. Azda sa v tej rieke nevypovedanej bolesti a strachu utopím! Počujem definitívny zvonec na mojej ceste? Či je to len zvonenie zvonu, ktorý ma varuje pred mojou porážkou? Cítim sa roztrhaná na kusy. Ako keby som bola na dve polovice. Nič nie je úplné a už vôbec nie ja. Tak ako zapadá slnko za oblaky a po svetle prichádza tma, tak aj ja sa mením na popol z ktorého sa Fénix už znovu nenarodí.
Prečítal som si pár tvojích príspevkov. Život je obrovská záhada a to najcennejšie je v naších útrobách. Práve v tej tme. Preto ideálny stav je tam zablúdiť len občas a nie na dlhú dobu.
Som žena čo má hlavu v oblakoch, ale aj napriek tomu stojí nohami pevne na zemi. Milujem hudbu , knihy, to ako sa stratím v príbehu a ocitnem sa v inom svete ... Písanie ma napĺňa pocitom šťastia . Nie je lepší spôsob ako zo seba dostať všetku negatívnu ,ale aj pozitívnu energiu , ako práve…
,, „Najhoršia samota je zostať bez úprimných priateľov.“ Teraz už viem ,čo znamená veta stratená v dave. Nech idem kamkoľvek nikde sa necítim vo svojej koži. Po mojom boku už nevidím žiadnych ľudí. Neviem ,aké to je sa na niekoho obrátiť , keď potrebujem pomoc. Všetka ilúzia o ľuďoch sa mi už…
Šťastie je iba sen, bolesť je skutočná. Všade okolo seba vidím tmu. Nachádzam sa uprostred diania, ale sťažka to vnímam reálne. Moje predstavy a svet sú ako fikcia. Snažím sa udržať svoje oči otvorené a zostať pri vedomí, ale démoni ma svojimi návnadami chytajú do sietí. Všetko sa mi zdá ako…
„Užívajme sladký život, naše je to, čo žijeme, zostane z nás popol, tieň a spomienka.“ Spomienky blednúce ,ako atrament na stránke knihy. Slnko zapadajúce za horami nahradí čierňava. Svetlo a láska sa premení na temnotu a nenávisť. To čo kedysi malo život a dušu, má dnes prázdnu schránku…
,,Budeme spolu až pokiaľ nás smrť nerozdelí“. Tak patetické a otrepané klišé. ,,Budem tu vždy pre teba v dobrom aj v zlom“ . Ďalšie klamstvo do počtu. Prečo toľko ľudí v živote nasľubuje milióny sľubov a ani polovinu z nich, nemyslí úprimne od srdca? Dnes skoro všetky vzťahy, či už sú to…
Na začiatku som si nemyslela ,že ma toľko poznačíš. Prežila si so mnou moje detstvo, moje dospievanie a začiatok dospelosti. Bola si tu so mnou , keď všetci naokolo odišli. Obklopila si celú moju bytosť a stratila som sa v tvojich čiernych dverách. Niekedy si tu bola len ty a ja . Keď sa ostatní…
Tma, mrákava. Nekončiaca temnota s nádejou na konci bieleho svetla. Či sa mi azda len tá nádej stráca , ako čerstvo napadaný sneh s narastajúcou teplotou? Snívam a či azda bdiem? Pocítim zasa iskru , ktorá vo mne rozbliká pocit nádeje pre lepšie zajtrajšky? Netuším .. Moje oči sú slepé a uši…
,,Pre jednu lásku slnko nesvieti, nesmieš zúfať musíš dúfať , bez boja nikto vojnu nevyhral“Každé ráno ďakujem Bohu za to ,že mám novú šancu ako prežiť a využiť ďalší deň. Niekedy mám chuť len tak preleňošiť celý deň v posteli a ani oka otvoriť a inokedy by som skákala ,ako taká pin pongová…
,,Myslím na teba aj vo svojich snoch a konečne prežívam svoj sen na živo po toľkých rokoch“ Na začiatku som si nemyslela ,že ma to tak silno zasiahne. Postupom času sa na mojich perách usádzal úsmev čoraz častejšie a moje oči mali dôvod znovu sa smiať. Vniesol si svojím príchodom do môjho života…
Každý určite pozná vetu , každý si je najlepším strojcom svojho života. Možno ste počuli , už aj vetu ,, Kto si ako ustelie , tak aj má“ . Nie vždy to tak ,ale aj je . Niekedy sa môžete snažiť zo všetkých svojich síl aj tak vám na svete nevychádza ani jedna vec. Stresom ste toľko presiaknutí, že…
Od narodenia až po smrť , sa vezieme vlakom. V ňom stretávame rôznych ľudí , ktorý nám zmenia život. Niektorý sú s nami len jednu zástavku ,ale nájdu sa aj takí , čo s nami zostanú až do konca našej cesty. Tí si prejdú spolu s nami našimi smútkami , radosťami , šťastím, smiechom, plačom a takto…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Odchádzajú tí
ktorí by nemali
Bolesť uväznená
v tesnom golieri
na ktorom
(zá)visí
(ne)bytie
Na to si asi nikdy nezvyknem
že takto končia mladí
Do mramorových dosiek
strieľam pohľadom
loptičky s otáznikmi
Vždy sa vrátia naspäť
bez odpovedí
-keby si sa vrátila do minulosti a mala šancu spýtať sa otázku, čo by si sa spýtala?
tak znela otázka,
pre niekoho ľahká, no pre mňa to bola porážka.
v hlave mi napadlo milión nezodpovedaných otázok,
bolo to ako prekonať nekonečne veľa ťažkých prekážok.
-odídeš?
a nikdy už neprídeš..
-čo je…
Moja myseľ sa hemží otázkami.
Ukážeš mi búrlivú cestu snami?
Či ve vľúdna a či sľúbna,
ale kto povedal že bude kľudná.
Nikto by to právo nemal mať,
Nikto nech ti nevraví kým sa máš stať.
Prečo máme sympatizovať nimi
Prečo všetci berú naše príjmi?
Či si prostý a či nie, …
Aj po prekročení dekády práce s deťmi, žiakmi, či študentami neustále premýšľam, akým učiteľom som… akým by som chcel byť… alebo akým by som mal byť a… Prečo?
Nie je to kratochvíľa, ani utápanie sa, ani bezuzdné filozofovanie, ale dôležitý pohľad do zrkadla a hľadanie správneho smeru na ceste. A…
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Comments
Pridať nový komentár